Preskočiť na hlavný obsah

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak.

Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch?

Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tých pred nami. Vytvorili sme im uličku, ktorou museli prebehnúť. Ani jeden sa na nás neodvážil pozrieť, akoby tušili, že boli v kine v čase, ktorý už patril nám. Potom dav vtrhol dovnútra. Naša skupina bola úplne posledná. Hľadali sme miesta a skutočne sme ich našli. Museli sme prejsť popred celé publikum, ktoré s nevôľou sledovalo, ako po mojom boku kráčajú dve pekné ženy. Doslova som cítil to pohŕdanie: "Ty chudák, vyrazil si si s dvomi dievčatami na filmík? Ty úbožiak, nemáš sa kde inde predvádzať?" Ale ja som na to hrdinsky kašlal. Nasúkal som sa do sedadla, opatrne som oprel stehno o stehno mojej susedky, na druhej strane som sa opancieroval odloženým kabátom, dal si ešte jeden tik-tak a film sa mohol začať.

Väčšina ľudí očividne netušila, o čom je tento film. Knihu zrejme čítali len tí skalní a tak bolo doslova cítiť, že pri básničke o zemi Mordor nadšenie davu trochu skleslo. Čakali ich ešte tri hodiny bez konca, pretože film vychádza z prvého dielu knihy a ani tá nejaký koniec nemala. Keďže sem nechodia len samí fanúšikovia sci-fi, nadškrtnem aj dej filmu.

Vo filme to nie je príliš jasné (aj napriek úvodnému komentáru), ale Tolkien v knihe Hobbit vyslal na neuveriteľnú výpravu jedného hobbita, ktorému počas cesty padol do rúk prsteň. Zdanlivo nenápadný prsteň, ktorý majiteľovi pomáhal neviditeľnosťou, ale v celej knihe nehral príliš dôležitú úlohu. Až v románe Pán prsteňov sa z neho stal ten prsteň, ktorý ukul zlý čarodejník Sauron, ktorý s ním mal klasické megalomanské plány - t.j. podrobiť si celý svet. No a jediná šanca, ako ho zničiť, je vhodiť prsteň opäť do vriacej lávy hory, kde bol ukutý. To sa ľahko povie, ale prsteň vládne príliš mocnými silami, než aby ho len tak niekto zničil. Vo filme je to stvárňované jednou krátkou scénkou priamo nad lávou a tým, ako všetci majitelia postupne prepadajú moci prsteňa. Ale existujú odolnejšie rasy, ktoré tak rýchlo jeho čarom nepodľahnú. Zhodou okolností sú to hobbiti a práve preto im čarodejník Gandalf nechá prsteň, aby ho niesli.

Okolo ich cesty s prsteňom je vybudovaný silný príbeh neuveriteľného množstva postáv, ktoré bojujú či už na strane dobra, alebo zla. Pochopiteľne toto všetko nie je dosť možné sfilmovať, preto je vo filme zvolený pomerne šikovný kompromis, koľko toho naozaj vo filme ukázať. Tam stál režisér pred strašne ťažkou úlohou, pretože na jednej strane sú tucty fanatikov, ktorí presne vedia, čo vynechal a na druhej strane stojí bežný divák, ktorému povedali, že je to dobré a ten nemá chuť, prebíjať sa desiatkami vedľajších postáv. Jackson zvolil relatívne rozumný kompromis, ktorým vyhovie obom stranám, ale myslím si, že ešte mohol trošku zoškrtať v postavách a tým pomôcť prehľadnosti filmu. Moje výhrady sa týkajú všetkých tých hobbitov v úvodných scénach na oslave, ktorú mohol pokojne dať preč a takisto sa mohol zbaviť aj dvojice humorných hobbitov, ktorí by na plátne rovnako nechýbali. Určite by sme potom ušetrili dvadsať minút času, ktorý by v konečnom dôsledku nemal vôbec chýbať.

Ale je to režisérova vec, ako s látkou naloží, hoci sa mu môže stať, že v ďalších dieloch mu ubudne práve z tých divákov, ktorých tieto veci viac zmiatli, než im pomohli v deji. Ok, poďme k iným veciam. Asi nikoho nemohlo v kine prekvapiť, že digitálne kulisy vo filme boli na veľmi vysokej úrovni. Tu je vidieť, že režisérovi veľmi pomohli uznávaní maliari Tolkienových motívov, ako aj divoká príroda. Z tohto uhla pohľadu je možné sa na film dívať od začiatku do konca s otvorenými ústami. Digitálny obor síce pôsobí ešte infantilnejšie, než podobná obluda v Harrym Potterovi, ale asi by sme chceli veľa, keby to malo byť na sto percent dokonalé.

V kulisách musia hrať aj herci, čo je pre nich v takomto digitálnejšom svete o čosi ťažšie. Ale v podstate k nim asi nebudete mať žiadne vážnejšie výhrady. Možno sa vám úplne nebude pozdávať samotný čarodejník Gandalf, ktorý síce na jednej strane hovorí s dokonalým pátosom a vznešenosťou, ale na druhej strane je obdarený frňákom Borisa Jelcina a šatami vytiahnutými z kontajnera. Druhá problematická postava je určite trpaslík Gimli. Keď sa v polovici filmu predstaví tresnutím sekery po prsteni, zrejme ho budete mať za pekného vola a bohužiaľ sa v ďalšom deji veľmi inteligentne neprejaví. Nemôžem režisérovi radiť, ako to mal natočiť, ale ja by som na jeho mieste nahradil trpaslíka peknou elfkou Arwen-Tylerovou, medzi ktorou a Aragornom-Mortensenom to vo filme celkom pekne iskrilo. Ale to by ho asi fanatici rovno ubili výtlačkami originálnej knihy za to, že znesvätil čistotu trpaslíka a nahradil ho špinavou ženou.

Hm, Aragorn, toto je asi najzaujímavejšia postava filmu. Mortensen má v sebe tú znepokojivú silu, akú by asi utajený panovník mal mať. Herec si môže túto svoju úlohu určite pripísať do svojho zoznamu tých, ktoré sa mu vydarili. No a pretože je vo filme aj postava najdôležitejšia, hobbit Frodo Baggins, spomeniem aj ju, ale len preto, že tento herec (Wood) má za sebou aj iné postavy a nebojím sa povedať, že aj keď hrá hobbita dobre, zahral už aj lepšie veci. K takémuto filmu sa úplne automaticky dáva klasická hudba, ktorá dobre podfarbuje príbeh. K nej niet čo dodať. Nuž a teraz prichádzame k tomu najpodstatnejšiemu. Možno sa vám teraz môže zdať, že som film dosť sfúkol. Je to čiastočne tak, ale je to spôsobené nadbytočnou minutážou a použitím väčšieho postáv, než bolo potrebné a to aj napriek tomu, že by pritom fanatickým Tolkienovým obdivovateľom mohlo puknúť srdce. Ale to neznamená, že by film nebol výborný. Aj napriek spomínaným nedostatkom som sa na filme príjemne bavil. Zadok mám síce usedený, ale som spokojný, pretože film v podstate zvizualizoval to, čo som si pred pár rokmi prečítal v knihe a čo sa mi vtedy nesmierne páčilo. Na filme je vidieť, že bol urobený veľmi profesionálne a že si jeho tvorcovia uvedomili, že majú v rukách zlaté kuriatko.

Otázne je však, ako sa k filmu postavia diváci, ktorí knihu nečítali. Useknutý koniec, ktorého sa dočkajú o dva filmy a dva roky neskôr môže byť kameňom úrazu, pretože som mal po filme dojem, že väčšina divákov nejaký koniec čakala. Propagácia filmu sa sústredila na veľa vecí, ale upozorniť na fakt, že sa jedná o prvý diel z trojice filmov, na to sa akosi pozabudlo. Asi to chcelo hneď po záverečnej scéne (titulky skoro nik nepozerá), prehnať cez plátno gigantický nápis: "Chcete vedieť, ako sa to skončí? Príďte do kina budúci rok a dozviete sa viac."

Takže, finálny verdikt znie. Kto knihu čítal, sklamaný nebude. Kto ju nečítal, asi by tak mal spraviť, pretože sa mu objasnia mnohé veci a potom nebude taký zmätený, ako zrejme ostal po skončení prvého dielu.

Hrajú: Elijah Wood, Ian McKellen, Viggo Mortensen, Sean Astin, Orlando Bloom, Sean Bean, Christopher Lee, Ian Holm
Rok: 2001
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0120737/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...