Film.SK

Každý z nás sleduje nejaký sitcom. Niekto inteligentnejšie, niekto zase tie s nasamplovaným smiechom, všetci však podvečer sadáme k televízorom, aby sme sledovali osudy svojich obľúbených hrdinov. Niekto má však šťastie a dostane sa priamo do seriálu. Alebo to až také šťastie nie je? Dvaja súrodenci sa takto dostanú do čiernobieleho seriálu Pleasantville, ktorý je stelesnením dokonalosti. Dokonalí a usmievaví ľudia chodia po uliciach, basketbalové mužstvo trafí do koša každú loptu a vrcholom rozkoše je vodenie sa za ručičky v uličke milencov. Pre súčasného človeka doslova peklo. Stačí preto jediná žena, ktorá je odhodlaná skúsiť to naostro, aby sa celý svet začal rúcať. Staré a usporiadané mravy nahrádza divokosť a chuť žiť. A čiernobiely svet pomaly farebnie. Každý, kto prežije nejaké emócie, sa stane farebným a vo farebnosti je konflikt. Stále je totiž veľa takých, ktorí by chceli mať starý svet. Film vás vie uchvátiť práve na tom jednoduchom motíve, keď niektoré veci naberú fa...

Na tento film som išiel veľmi opatrne, pretože ho reklamné materiály opisovali ako emocionálny doják a ešte čosi, čo už nebolo schopné vyvolať nejaké konkrétne predstavy. Film mal trvať 144 minút a malo to byť o živote hudobného skladateľa. Na takýto popis sa dá reagovať iba obrovskými otáznikmi v očiach. Ja som si položil hneď dve otázky. Čo je preboha ten emocionálny doják a kto to bol ten Holland. Takže si to teraz preberieme postupne. Termín emocionálny doják sa evidentne spája s poslednými desiatimi minútami filmu, ktoré sa pravdepodobne omylom nedostali pod strihačské nožnice. Takú hrôzu len tak vo filme neuvidíte (dokonca ani v americkom). Tých posledných desať minút vám dokáže dokonale pokaziť zážitok z celého filmu, ktorý je mimochodom celkom dobrý. Takú zmes sentimentu a dobrého konca snáď môže absorbovať iba človek, ktorý nosí namiesto ružových okuliarov ružový mozog (napr. Dvojkvítek z knihy Terryho Pracheta). V tých posledných minútach filmu stihnú Hollanda vyhodiť z prá...