Na tento film som išiel veľmi opatrne, pretože ho reklamné materiály opisovali ako emocionálny doják a ešte čosi, čo už nebolo schopné vyvolať nejaké konkrétne predstavy. Film mal trvať 144 minút a malo to byť o živote hudobného skladateľa.
Na takýto popis sa dá reagovať iba obrovskými otáznikmi v očiach. Ja som si položil hneď dve otázky. Čo je preboha ten emocionálny doják a kto to bol ten Holland. Takže si to teraz preberieme postupne.
Termín emocionálny doják sa evidentne spája s poslednými desiatimi minútami filmu, ktoré sa pravdepodobne omylom nedostali pod strihačské nožnice. Takú hrôzu len tak vo filme neuvidíte (dokonca ani v americkom). Tých posledných desať minút vám dokáže dokonale pokaziť zážitok z celého filmu, ktorý je mimochodom celkom dobrý. Takú zmes sentimentu a dobrého konca snáď môže absorbovať iba človek, ktorý nosí namiesto ružových okuliarov ružový mozog (napr. Dvojkvítek z knihy Terryho Pracheta). V tých posledných minútach filmu stihnú Hollanda vyhodiť z práce, aby ho mohli potom s megaováciami osláviť ako tvorcu nejakej Americkej symfónie. Na konci si padajú dobrí a zlí do náručia, dobrí sa tešia, zlí majú slzy v očiach a sami seba sa pýtajú, prečo boli k tomu Hollandovi celých 30 rokov takí zlí. Zaznie aj ukážka z Americkej symfónie a opäť prepuknú ešte väčšie ovácie. Našincovi tá hudba pripadá asi rovnako zaujímavá ako americká hymna (tj. rovnako ako im naša hymna).
Našťastie ostáva ešte 130 minút v ktorých sa môžete pozerať na pomerne zaujímavý film, ktorý opisuje 30 rokov života tohoto skladateľa. Uvidíte jeho začiatky na škole, narodenie jeho hluchého dieťaťa, kolísavý vzťah ku žene a úspechy jeho diel.
Ešte by som sa vrátil ku osobe skladateľa Hollanda. Pokladám sa za priemerne hudobne vzdelaného človeka. O tomto skladateľovi som však v živote nepočul. Predpokladám, že dosiahol asi iba uznanie v rámci USA, prípadne iba v niektorom z ich štátov. Preto rátajte s tým, že absolútne všetky hudobné ukážky vo filme nebudete poznať.
Hrajú: Richard Dreyfuss, Glenne Headlyová, Jay Thomas, Olympia Dukakis, William H. Macy
Rok: 1995
IMDb: http://www.imdb.com/title/tt0113862/
Na takýto popis sa dá reagovať iba obrovskými otáznikmi v očiach. Ja som si položil hneď dve otázky. Čo je preboha ten emocionálny doják a kto to bol ten Holland. Takže si to teraz preberieme postupne.
Termín emocionálny doják sa evidentne spája s poslednými desiatimi minútami filmu, ktoré sa pravdepodobne omylom nedostali pod strihačské nožnice. Takú hrôzu len tak vo filme neuvidíte (dokonca ani v americkom). Tých posledných desať minút vám dokáže dokonale pokaziť zážitok z celého filmu, ktorý je mimochodom celkom dobrý. Takú zmes sentimentu a dobrého konca snáď môže absorbovať iba človek, ktorý nosí namiesto ružových okuliarov ružový mozog (napr. Dvojkvítek z knihy Terryho Pracheta). V tých posledných minútach filmu stihnú Hollanda vyhodiť z práce, aby ho mohli potom s megaováciami osláviť ako tvorcu nejakej Americkej symfónie. Na konci si padajú dobrí a zlí do náručia, dobrí sa tešia, zlí majú slzy v očiach a sami seba sa pýtajú, prečo boli k tomu Hollandovi celých 30 rokov takí zlí. Zaznie aj ukážka z Americkej symfónie a opäť prepuknú ešte väčšie ovácie. Našincovi tá hudba pripadá asi rovnako zaujímavá ako americká hymna (tj. rovnako ako im naša hymna).
Našťastie ostáva ešte 130 minút v ktorých sa môžete pozerať na pomerne zaujímavý film, ktorý opisuje 30 rokov života tohoto skladateľa. Uvidíte jeho začiatky na škole, narodenie jeho hluchého dieťaťa, kolísavý vzťah ku žene a úspechy jeho diel.
Ešte by som sa vrátil ku osobe skladateľa Hollanda. Pokladám sa za priemerne hudobne vzdelaného človeka. O tomto skladateľovi som však v živote nepočul. Predpokladám, že dosiahol asi iba uznanie v rámci USA, prípadne iba v niektorom z ich štátov. Preto rátajte s tým, že absolútne všetky hudobné ukážky vo filme nebudete poznať.
Hrajú: Richard Dreyfuss, Glenne Headlyová, Jay Thomas, Olympia Dukakis, William H. Macy
Rok: 1995
IMDb: http://www.imdb.com/title/tt0113862/
Komentáre
Zverejnenie komentára