V roku 1979 natočil Francis Ford Coppola film Apocalypse Now. Mal vtedy 40 rokov. Kvalita filmu bola ocenená hneď nasledujúci rok Oscarom za kameru a zvuk. Po sedemnástich rokoch sa konečne dostal aj do našich kín.
Ťažko povedať, prečo sa vlastne nedostal do našich kín skôr. Možno to bola brutálna pravda o vojne vo Vietname, ktorá zabránila jeho uvedeniu.
Film sa odohráva vo Vietname, nie je to však film o vojne. Ak by som ho porovnal s filmom Čata (1986), musel by som povedať, že hlavný hrdina Apokalypsy nie je priamym účastníkom prebiehajúcich bojov. Je síce vojakom, udalosťami vojnového konfliktu ale prechádza viacmenej nevšímavo. Má svoju vlastnú úlohu, ktorú chce splniť a o ostatné sa nestará. Rovnako nie je až taký klaďas ako Charlie Sheen.
Hlavný hrdina filmu je príslušníkom špeciálnych jednotiek, ktorý trávi svoje voľné chvíle v Saigone. Trávi ich dosť psychopaticky, pretože už je v stave, keď jeho jedinou spásou môže byť iba ďalšie zabíjanie ľudí. V okamihu, keď zaoberá samovražednými chúťkami dostane ďalšiu úlohu. Zabiť jedného generála (Marlon Brando), ktorý so svojimi vojakmi prešiel do Kambodže. Neexistuje s ním žiadne spojenie a jediná vec, ktorá ho ešte spája so svetom je jeho jednostranné vysielanie šialených a zmätených poznámok. Ten človek sa stal bohom, ale poriadne šialeným. Jeho slová sú plné bľabotania o smrti, pomste a o veciach, ktoré už nedávajú žiaden zmysel.
To je príčina, kvôli ktorej sa ho rozhodnú pre istotu odpraviť. Má to vykonať hlavný hrdina a ako obyčajne o tom nie je nijaký rozkaz ani dôkazy. Práca na vlastnú päsť, ktorá keď vyjde, prinesie odmenu v podobe majorských hviezd. Keď nevyjde, tak potom už len smrť.
Do rúk dostane všetky materiály o prípade a vyberie sa malým člnom cez celý Vietnam až na hranice Kambodže, kde by mal byť dotyčný generál. Toto je v postate kostra, ktorá tvorí základ filmu.
Hrdina na svojej ceste stretáva obrovské množstvo najrôznejších ľudí a dostáva sa do rôznych situácií. Všetko je to ale spojené jediným. Jeho cestou do Kambodže. Jeho nezaujíma osud nejakých jednotiek. Pre neho existuje jediné, smrť jeho cieľa.
Ak si kladiete otázku, ako je možné cestovať Vietnamom a cez nepriateľské územie, treba si uvedomiť, že vo Vietname nebol súvislý front. Boj v džungli to ani veľmi neumožňuje. Boli to skôr osamelé skupinky vojakov, ktorí sa motali džungľou a hľadali nepriateľa. Preto nebol problém cestovať po krajine. Film získal Oscara za kameru. Pýtate sa prečo? Pretože je tak zvláštne natočený. Časté sú zábery na opustenú krajinu, dlhé zábery do tváre ľudí. Toto sa môže v minúte zmeniť na nesmierne dynamické poletovanie kamery okolo bojiska, kde umierajú ľudia. Možno si pamätáte jednu veľmi známu ukážku, kde do vrtuľníka nakladajú ranených vojakov, pribehne k nemu Vietnamka a hodí do vnútra granát. Potom ju kamera sleduje až do chvíle, keď ju ostatní vojaci z vrtuľníka rozstrieľajú na márne kúsky. Toto všetko je často natočené spomalené a z viacerých uhlov, ktoré sa niekoľkokrát opakujú.
Film obsahuje množstvo násilných scén. Na každom rohu sa povaľujú mŕtvoly, vraky vrtuľníkov a vypálené dediny. Ku koncu filmu tieto scény naberajú na intenzite. Nie sú však samoúčelné. Malé deti by ich asi nemali odpozerať, ale dospelejšiemu divákovi poriadne otvoria oči. Môžete si byť istí, že počas filmu sa nebudete zhovievavo chechtať na zabíjaní ľudí, ako sa vám to môže stať pri bežnej produkcii. Tu budete poriadne zarazení vyčíňaním ľudí, ktorým vojna preliezla na mozog.
Paradoxne je s týmto v protiklade konanie hlavného hrdinu. Jeho sa to netýka. On si rieši svoje problémy. Možno budete mať zo začiatku pocit, že je to vo vnútri dobrý človek. Ten pocit budete mať až do chvíle, keď dôjde k zastaveniu jednej džunky. To, čo sa udeje tam, vám veľmi rýchlo otvorí oči.
Film trvá 150 minút. Pozorne sledujte scénu na začiatku filmu, keď sa hrdina dozvedá svoju novú úlohu. Uvidíte v nej ešte krásne mladého Harrisona Forda.
Hrajú: Martin Sheen, Marlon Brando, Robert Duvall
Ťažko povedať, prečo sa vlastne nedostal do našich kín skôr. Možno to bola brutálna pravda o vojne vo Vietname, ktorá zabránila jeho uvedeniu.
Film sa odohráva vo Vietname, nie je to však film o vojne. Ak by som ho porovnal s filmom Čata (1986), musel by som povedať, že hlavný hrdina Apokalypsy nie je priamym účastníkom prebiehajúcich bojov. Je síce vojakom, udalosťami vojnového konfliktu ale prechádza viacmenej nevšímavo. Má svoju vlastnú úlohu, ktorú chce splniť a o ostatné sa nestará. Rovnako nie je až taký klaďas ako Charlie Sheen.
Hlavný hrdina filmu je príslušníkom špeciálnych jednotiek, ktorý trávi svoje voľné chvíle v Saigone. Trávi ich dosť psychopaticky, pretože už je v stave, keď jeho jedinou spásou môže byť iba ďalšie zabíjanie ľudí. V okamihu, keď zaoberá samovražednými chúťkami dostane ďalšiu úlohu. Zabiť jedného generála (Marlon Brando), ktorý so svojimi vojakmi prešiel do Kambodže. Neexistuje s ním žiadne spojenie a jediná vec, ktorá ho ešte spája so svetom je jeho jednostranné vysielanie šialených a zmätených poznámok. Ten človek sa stal bohom, ale poriadne šialeným. Jeho slová sú plné bľabotania o smrti, pomste a o veciach, ktoré už nedávajú žiaden zmysel.
To je príčina, kvôli ktorej sa ho rozhodnú pre istotu odpraviť. Má to vykonať hlavný hrdina a ako obyčajne o tom nie je nijaký rozkaz ani dôkazy. Práca na vlastnú päsť, ktorá keď vyjde, prinesie odmenu v podobe majorských hviezd. Keď nevyjde, tak potom už len smrť.
Do rúk dostane všetky materiály o prípade a vyberie sa malým člnom cez celý Vietnam až na hranice Kambodže, kde by mal byť dotyčný generál. Toto je v postate kostra, ktorá tvorí základ filmu.
Hrdina na svojej ceste stretáva obrovské množstvo najrôznejších ľudí a dostáva sa do rôznych situácií. Všetko je to ale spojené jediným. Jeho cestou do Kambodže. Jeho nezaujíma osud nejakých jednotiek. Pre neho existuje jediné, smrť jeho cieľa.
Ak si kladiete otázku, ako je možné cestovať Vietnamom a cez nepriateľské územie, treba si uvedomiť, že vo Vietname nebol súvislý front. Boj v džungli to ani veľmi neumožňuje. Boli to skôr osamelé skupinky vojakov, ktorí sa motali džungľou a hľadali nepriateľa. Preto nebol problém cestovať po krajine. Film získal Oscara za kameru. Pýtate sa prečo? Pretože je tak zvláštne natočený. Časté sú zábery na opustenú krajinu, dlhé zábery do tváre ľudí. Toto sa môže v minúte zmeniť na nesmierne dynamické poletovanie kamery okolo bojiska, kde umierajú ľudia. Možno si pamätáte jednu veľmi známu ukážku, kde do vrtuľníka nakladajú ranených vojakov, pribehne k nemu Vietnamka a hodí do vnútra granát. Potom ju kamera sleduje až do chvíle, keď ju ostatní vojaci z vrtuľníka rozstrieľajú na márne kúsky. Toto všetko je často natočené spomalené a z viacerých uhlov, ktoré sa niekoľkokrát opakujú.
Film obsahuje množstvo násilných scén. Na každom rohu sa povaľujú mŕtvoly, vraky vrtuľníkov a vypálené dediny. Ku koncu filmu tieto scény naberajú na intenzite. Nie sú však samoúčelné. Malé deti by ich asi nemali odpozerať, ale dospelejšiemu divákovi poriadne otvoria oči. Môžete si byť istí, že počas filmu sa nebudete zhovievavo chechtať na zabíjaní ľudí, ako sa vám to môže stať pri bežnej produkcii. Tu budete poriadne zarazení vyčíňaním ľudí, ktorým vojna preliezla na mozog.
Paradoxne je s týmto v protiklade konanie hlavného hrdinu. Jeho sa to netýka. On si rieši svoje problémy. Možno budete mať zo začiatku pocit, že je to vo vnútri dobrý človek. Ten pocit budete mať až do chvíle, keď dôjde k zastaveniu jednej džunky. To, čo sa udeje tam, vám veľmi rýchlo otvorí oči.
Film trvá 150 minút. Pozorne sledujte scénu na začiatku filmu, keď sa hrdina dozvedá svoju novú úlohu. Uvidíte v nej ešte krásne mladého Harrisona Forda.
Hrajú: Martin Sheen, Marlon Brando, Robert Duvall
Rok: 1979
Komentáre
Zverejnenie komentára