Čo môžem viac povedať o Woody Allenovi ako to, že točí geniálne filmy. Allenova zbraň je ukrytá v dialógoch. Nepoznám lepšieho scenáristu, ktorý by ho dokázal tromfnúť na tomto poli (čiastočne Quentin Tarantino). Jeho dialógy brilantne dokážu vystihnúť reči úplne bežných ľudí. Jeho hrdinovia sa dokážu baviť na tých istých veciach ako my ostatní (to znamená úplne o ničom) a popritom vyzerať veľmi autenticky. Keď si k tomu prihodíte nenapodobniteľný tragikomický humor, máte dokonale vyváženú zmes. Nedokážete síce priateľom odpovedať na otázku, o čom sa to vlastne celý film rozprávali, máte však ten nepopísateľný pocit niečoho geniálneho. Zážitku, ktorý stojí mimo bežných ľudských hraníc.
Autori takýchto diel sú doslova trhaní davom na kusy, nakoľko polovica ľudstva má pocit, že to je to pravé a tá druhá polovica by ho zase najradšej postavila k múru, kde by jeho úbohý život ukončilo ono povestné blam.
Film Mocná Afrodita je príbehom športového novinára (Woody Allen), ktorý žije zo svojou ženou a neustále sa hrozí možného splodenia dieťaťa. Nakoniec ale dopadne s adoptovaným dieťaťom a zisti, že mať nejakého potomka nie je až také zlé. Táto idylka trvá až dovtedy, kým sa nerozhodne zistiť, po kom má jeho adoptovaný syn také kvalitné bunky. Samozrejme sa mu to podari a zisti, že matkou je prostitútka a otcom jeden z jej zákazníkov, ktorému praskol kondóm.
Potom sa to všetko rúti jedným smerom. Jeho posadnutosť originálnou matkou a predstavou, že by hľadanie mohol rovnako úspešne zopakovať aj jeho syn, ho núti k hľadaniu najlepšieho riešenia. Veľmi zaujímavo sa rozohrávajú príbehy jeho, ženy, prostitútky a pár ďalších ľudí. Allenova posadnutosť a súčasne rozvíjajúci sa vzťah k žene, ktorá vyzerá veľmi príťažlivo. Hľadanie koreňov geniality jeho syna v jej rodine. Upadajúci vzťah s vlastnou ženou. Toto všetko je vynikajúca príležitosť pre Allenov um.
Umierali sme od smiechu, keď Allen nútil prostitútku k analýze svojich rodinných predkov, ktorá sa pravidelne končila pri niečom takomto: Strýko bol génius, bol to hromadný znásilňovač, bol dobrý v matematike a sedel vo vezení.
Celkove je film dosť veselý. Nemôžem povedať, že by to bola komédia, to ani zďaleka nie. Iba sme sa museli stále smiať na rozhovoroch hlavných hrdinov. Veľmi zaujímavo pôsobili zvláštne medzihry, ktoré sa odohrávali na svojej vlastnej rovine, kdesi ďaleko v antike. Kolísali medzi klasickou antickou tragédiou a absurdným humorom. Bol tam použitý aj obľúbený Allenov žartík s bohmi a odkazovačom.
Antické medzihry komentovali nadchádzajúci dej. Hrali v nich ľudia s maskami, ktorí tancovali v starom amfiteátri a komentovali prebiehajúce udalosti. Medzi nimi sa občas motali aj hrdinovia z normálneho deja, ktorý bežal zase v New Yorku. Myslí, že veľmi dobre občas prerušili dej a dali človeku vydýchnuť od záplavy slov. Veru, tento film musel mať riadne tlstý scenár. Vzhľadom na jeho dĺžku (95 minút) sa v ňom skoro stále hovorilo.
Ako to býva na podobných filmoch, tentoraz sa nás stretlo v kine asi desať. Vznikla tam taká komorná atmosféra. Všetci sme sa cítili skoro ako bratia. A svorne ako bratia sme sa pochechtávali najvydarenejším kúskom. Svorne ako sestry sme zase odpozerali až po posledné titulky. A svorne ako súrodenci sme vyšli do sychravého dňa s pocitom, že tých 42 korún sme veľmi dobre investovali. Tento film si právom zaslúži obdiv a v mojom súkromnom rebríčku sa vyšplhal do prvej desiatky k takým skvostom kinematografie ako boli Posledné tango v Paríži, Blade Runner či Alien.
Hrajú: Woody Allen, Mira Sorvinová
Rok:1995
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0113819/
Autori takýchto diel sú doslova trhaní davom na kusy, nakoľko polovica ľudstva má pocit, že to je to pravé a tá druhá polovica by ho zase najradšej postavila k múru, kde by jeho úbohý život ukončilo ono povestné blam.
Film Mocná Afrodita je príbehom športového novinára (Woody Allen), ktorý žije zo svojou ženou a neustále sa hrozí možného splodenia dieťaťa. Nakoniec ale dopadne s adoptovaným dieťaťom a zisti, že mať nejakého potomka nie je až také zlé. Táto idylka trvá až dovtedy, kým sa nerozhodne zistiť, po kom má jeho adoptovaný syn také kvalitné bunky. Samozrejme sa mu to podari a zisti, že matkou je prostitútka a otcom jeden z jej zákazníkov, ktorému praskol kondóm.
Potom sa to všetko rúti jedným smerom. Jeho posadnutosť originálnou matkou a predstavou, že by hľadanie mohol rovnako úspešne zopakovať aj jeho syn, ho núti k hľadaniu najlepšieho riešenia. Veľmi zaujímavo sa rozohrávajú príbehy jeho, ženy, prostitútky a pár ďalších ľudí. Allenova posadnutosť a súčasne rozvíjajúci sa vzťah k žene, ktorá vyzerá veľmi príťažlivo. Hľadanie koreňov geniality jeho syna v jej rodine. Upadajúci vzťah s vlastnou ženou. Toto všetko je vynikajúca príležitosť pre Allenov um.
Umierali sme od smiechu, keď Allen nútil prostitútku k analýze svojich rodinných predkov, ktorá sa pravidelne končila pri niečom takomto: Strýko bol génius, bol to hromadný znásilňovač, bol dobrý v matematike a sedel vo vezení.
Celkove je film dosť veselý. Nemôžem povedať, že by to bola komédia, to ani zďaleka nie. Iba sme sa museli stále smiať na rozhovoroch hlavných hrdinov. Veľmi zaujímavo pôsobili zvláštne medzihry, ktoré sa odohrávali na svojej vlastnej rovine, kdesi ďaleko v antike. Kolísali medzi klasickou antickou tragédiou a absurdným humorom. Bol tam použitý aj obľúbený Allenov žartík s bohmi a odkazovačom.
Antické medzihry komentovali nadchádzajúci dej. Hrali v nich ľudia s maskami, ktorí tancovali v starom amfiteátri a komentovali prebiehajúce udalosti. Medzi nimi sa občas motali aj hrdinovia z normálneho deja, ktorý bežal zase v New Yorku. Myslí, že veľmi dobre občas prerušili dej a dali človeku vydýchnuť od záplavy slov. Veru, tento film musel mať riadne tlstý scenár. Vzhľadom na jeho dĺžku (95 minút) sa v ňom skoro stále hovorilo.
Ako to býva na podobných filmoch, tentoraz sa nás stretlo v kine asi desať. Vznikla tam taká komorná atmosféra. Všetci sme sa cítili skoro ako bratia. A svorne ako bratia sme sa pochechtávali najvydarenejším kúskom. Svorne ako sestry sme zase odpozerali až po posledné titulky. A svorne ako súrodenci sme vyšli do sychravého dňa s pocitom, že tých 42 korún sme veľmi dobre investovali. Tento film si právom zaslúži obdiv a v mojom súkromnom rebríčku sa vyšplhal do prvej desiatky k takým skvostom kinematografie ako boli Posledné tango v Paríži, Blade Runner či Alien.
Hrajú: Woody Allen, Mira Sorvinová
Rok:1995
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0113819/
Komentáre
Zverejnenie komentára