Preskočiť na hlavný obsah

Ostrov Dr. Moreaua (The Island of Dr. Moreau)

Nová filmová verzia známeho románu H. G. Wellsa. Každý film, ktorý bol natočený v niekoľkých verziách, núti diváka porovnávať. Či to chce, alebo nechce, stále má v pamäti obraz predchádzajúcej verzie. Nakoľko už uplynulo hodne rokov od poslednej verzie v ktorej hral Michael York (1977), asi sa nenájde veľa ľudí, ktorí by si ho mohli pamätať. Z toho, čo som si zapamätal ja, je najdôležitejší určitý časový posun v príbehu. Ten sa odohráva v súčasnosti, nakoľko k bežným rekvizitám filmu patria satelitné antény a moderné operačné prostriedky. HGW mal síce poriadnu fantáziu, k takýmto prostriedkom ale nikdy nedospel.

Myslím, že deju filmu to vôbec neuškodilo. Film sa záčina pohľadom na záchranný čln so skupinkou ľudí, ktorí sa vplyvom dehydratácie medzi sebou pobijú o fiktívnu vodu, aby mohol ostať iba jediný z nich. Toho zachráni okolo plávajúca loď a vysadí ho na ostrove. Tam sa stretne s genetickými experimentami Dr. Moreaua. Teraz ma napadol ešte jeden rozdiel medzi staršou verziou filmu. V tomto filme nikto geneticky neexperimentuje s hlavným hrdinom.

Zo začiatku je na tom hrdina veľmi biedne, čo sa týka jeho znalostí o ostrove. Majitelia ostrova sa obmedzujú iba na klasické neurčité reči a upozorňovanie na zostávanie v bezpečí budovy. Je jasné, že sa potom začne hrdina v prípade vŕtať a zistí, že tam nepestujú ani makovice a že tam nie je ani sklad termonukleárnych zbraní.

Pomaly sa zoznamuje s ľudskými obyvateľmi ostrova. Prvého stretne pološialeného ošetrovateľa zvierat (Val Kilmer, ktorý hral napr. v Top Gun), ktorý je pravou rukou Dr. Moreaua (Marlon Brando - Krsný otec, Posledné tango v Paríži, Apokalypsa). To sú všetci ľudskí obyvatelia ostrova. Ostatní sú už iba rozličné stupne medzi zvieratami a ľuďmi. Z nich najľudskejšia je jedna žena, ktorá má určité črty mačky. Nemá ich v tvári, sú to iba náznaky v povahe.

Maskéri odviedli na filme veľmi dobrú robotu. Toľko rozličných postáv na plátne som ešte nevidel. Väčšinu tých bizarných bytostí by som nedokázal ani pomenovať. Aj herci, ktorí sa skrývali pod maskami odviedli dobrý výkon. Hrať v takej horúčave na tropickom ostrove a pod maskou dá určite zabrať.

Na ostrove vládnu tvrdé pravidlá. Jeho obyvatelia sú síce prevažne z mäsožravých zvierat, povolená je však iba rastlinná potrava. To nemôže mať dlhé trvanie. Aj tá najmenšia zmienka o mäse totiž vyvoláva v obyvateľoch obrovské chúťky. Všetci považujú Dr. Moreaua za svojho otca, ten sa ale na vernosť svojich detí až tak nespolieha a preto implantoval každému pod kožu implantát, ktorý pomocou špeciálneho vysielacieho zariadenia dokáže ochromiť všetkých v blízkosti. Zároveň aj každý dostáva injekciu nejakej látky, ktorá tlmí zvieracie chúťky.

Takáto kombinácia nemôže ostať veľmi dlho stabilná. Na ostrove prepuká rebélia a zároveň aj poriadne preskakuje všetkým ľuďom na ostrove. Nevyhýba sa to ani hlavnému hrdinovi, ktorý síce nezošalie, ale jeho úbohá a trochu odporne rasistická povaha zohrá svoje. Pre neho je najhoršie to, že jeho láska k mačacej žene bojuje s pocitmi, ktoré by mal každý Európan pri pohľade na upečeného hada obloženého nakladanými dážďovkami, ktorého mu s naradosteným výrazom servíroval Mao Ce Tung.

Film sa končí naozaj masovým šialenstvom všetkých zúčastnených a morbídnou honbou poľudštených zvierat za pochybnou mocou boha, ktorá predstavuje pre ne vrchol spoločenského rebríčka.

Príjemne ma prekvapil Marlon Brando v úlohe autora všetkých genetických experimentov. Na to, že má vyše 70 rokov, zahral veľmi dobre úlohu pološialeného doktora, ktorý sa kochá vlastnou prácou, štylizuje sa do úlohy boha a zároveň miluje hru na klavíri (Gerschwin - Američan v Paríži). Takéto úlohy mu nesmierne sedia. Veľmi podobnú rolu zahral vo filme Apokalypsa.

Film Ostrov Dr. Moreaua stojí rozhodne za pozretie.


Hrajú: David Thewlis, Marlon Brando, Val Kilmer
Rok: 1996

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak. Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch? Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tý...