Preskočiť na hlavný obsah

Posledný zostáva (Last Man Standing)

Po Pulp Fiction bolo dlho mŕtvo na akčnom nebi. Množstvo takzvane kladných hrdinov, ktorí sa ruvali za záchranu sveta. Teraz konečne prišiel John Smith, ktorý sa ruve iba pre peniaze. Pardon, nie iba pre peniaze, sú tu aj ženy.

V akčnom žánri sa obyčajne objavujú superhrdinovia, ktorí sa odhodlane stavajú proti najrozličnejším zločincom. Sú takí kladní, že sa nikdy nespustia k tomu, aby to do zločinca našili od zadu. Tento prístup je na míle vzdialený reálnemu životu. V ňom nikto neodhodí nabitú tridsaťosmičku na zem a nestavia sa proti guľkám holými rukami. Pokiaľ v reálnom živote dôjde ku stretu, je lepšie byť potom tým ktorého vyšetrujú, než tým druhým nebožtíkom. Toto heslo razí môj dobrý kamarát a výborne vystihuje tento film.

Hlavného hrdinu v ňom stelesňuje Bruce Willis. Je typickým hrdinom obdobia prohibície a Phila Marlowa. Takže drsný neoholený muž, ktorý funguje na Jack Daniels, vo svojom vnútri šľachetný, ale nemilosrdný ku svojim protivníkom. Má jedinú slabosť, ženy (spolu s ostatnými mužmi). Prichádza do malého pohraničného mestečka, aby si oddýchol na úteku pred políciou a doplnil palivo do svojho historického automobilu. Zastane na ulici, usmeje sa na peknú ženu, načo mu skupinka zlosynov rozbije predné sklo, reflektory a prepichne pneumatiky. S tým nemôže odísť a tak sa rozhodne konať. Nie, nezastrelí zlosynov na mieste. On najprv zájde do hotela, preoblečie sa, zastrčí dva revolvery do podpazušných puzdier a až potom zájde za dotyčnými mužmi a zastrelí toho najdrzejšieho. Pre istotu asi dvadsiatimi guľkami a nechá ho krvácať na prašnej ulici. Zvyšok nábojov vystrieľa na ostatných mužov a potom bez slova odíde.

Asi si položíte otázku, kam asi tak odíde. Ale môžete byť spokojní, takíto muži nechodia do kostola, on zájde za prvou prostitútkou, ktorú stretne. Potom sa scény opakujú, opäť rozohnení muži, pár výstrelov v tme a nakoniec rozjasaná tvár miestneho supa - hrobára, ktorý si pochvaľuje rozbiehajúci sa kšeft.

Film je spracovaný mimoriadne naturalisticky. Zábery na rozstrieľané, šklbajúce sa telá sú v ňom celkom bežné. Prekvapujúco však všetko násilie nepôsobí negatívne. Všetko je natočené so správnou dávkou filmárskeho citu. V akčnom žánri je to oveľa zriedkavejší jav, ako medzi bežnými filmami. Tvorcovia týchto filmov mávajú obyčajne pocit, že ešte jedna cisterna s benzínom tomu stále chýba. Tento film je postavený na úplne bežných prestrelkách s revolvermi. Jediná silnejšia rekvizita je samopal Thompson, ale to už patrí k prohibičným rokom rovnako ako gangsteri. Na filme sa mi najviac páčila realita boja. Hrdina obyčajne nečakal, kým do neho začali strieľať tí druhí. Okrem toho bolo veľmi zaujímavé sledovať, ako sa vyvíjajú jeho vzťahy s dvomi znepriatelenými bandami zločincov v meste. Najprv si ho iba oťukávali, neskôr však začal byť jeho strelecký talent mimoriadne žiadaný. Obe strany sa ho pokúšali získať. Jemu sa pomerne dlho darilo oba strany úspešne podpichovať proti sebe.

Hlavnú úlohu hral Bruce Willis. Tento herec má ideálne predpoklady na podobné postavy. Dodnes napríklad spomínam na jeho postavu vo filme Smrtonosná pasca. V tomto filme je radosť ho sledovať pri príprave ku streľbe. Poctivo láduje Lugery do zásobníkov svojich dvoch nerozlučných kamarátov revolverov. Myslím si, že tentoraz mali filmári šťastnú ruku pri výbere jeho protivníka. Toho hral Christopher Walken a pokiaľ si viete prestaviť jeho tvár, je vám jasné, prečo práve jeho vybrali do úlohy najlepšieho pištoľníka a de facto vodcu jednej bandy.

Na záver filmu samozrejme nesmie chýbať obľúbený westernový prvok, ktorým je súboj. Tento zavŕši celý film a zanechá vo vás dojem, že to bol veľmi dobrý akčný film. Pár mesiacov asi ostane neprekonaný. A Bruce Willis konečne dostal úlohu, ktorá mu sadla.

Hrajú: Bruce Willis, Bruce Dern, William Sanderson, Christopher Walken
Rok:1996
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0116830/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak. Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch? Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tý...