Preskočiť na hlavný obsah

Sám proti zlu (The Glimmer Man)

Tak ako je to to Steven? Je vôbec možné, aby bol za tmavej noci zaparkovaný opustený kamión s benzínom krížom cez cestu? Je možné sa do takého auta trafiť osobným autom plným gangsterov tak, aby sa tebe nič nestalo? Je možné prišiť jednu hlavnému lotrovi tak, aby sa napichol na plot? Veru, veľa podobných otázok mi strašilo v hlave a spolu s nimi sa tam mrvila jediná odpoveď. Žeby si z nás niekto robil dobrý deň?

Steven Seagal má v našich končinách povesť tvrdého bijca. Tj. takého, ktorý jediný nedostane počas celého filmu ani ranu. Rovnako je to aj v tomto filme, ak nerátam ten záverečný pokus hlavného zloducha. Seagal má taký zvláštny spôsob boja. Vyzerá to, akoby plával psíčka v bazéne a popritom padá k zemi jeden lotor za druhým. Zároveň Seagal netrpí neduhom ostatných kladných hrdinov, ktorí obvykle nepriateľa nezabijú a potom ho majú zase na krku o desať minút neskôr (to sa deje až do konca filmu, keď sa zloduch už odpraví sám).

Bohužiaľ sa ani Seagal nevyhýba jednej základnej chybe, ktorou je ignorovanie všetkých bonusov, ktoré vypadávajú zo zabitých nepriateľov. Všetky tie pušky, nože, pištole, strelivo a plastická výbušnina, ktoré sa po súboji váľajú po zemi vyjdú potom navnivoč a vôbec by som sa nedivil, keby sa po zápase na bojisku vyrojili najrozličnejší chmatáci, ktorí potom ukoristené zbrane zamenia za alkohol v pokútnej putike (kde je nepochybne popľuvaná podlaha). V reálnom boji by asi žiaden normálny smrteľník nepohrdol pohodenou tridsaťosmičkou, najmä keby vedel, že o desať minút sa na neho vyrojí ďalšia skupinka ľudí, ktorým mama nikdy nepovedala na ktorej strane revolveru treba stáť.

Keď potom človek sleduje takýto film, nestačí sa diviť. A popritom to ide aj vo filme. Po príklad nemusím chodiť ďaleko, pretože asi každý videl film Smrtonosná pasca, kde sa mohol naučiť, aké je dôležité prehľadať každého nebožtíka.

Sám proti zlu je postavený na príbehu policajta s tzv. temnou minulosťou (t.j. čosi s CIA alebo FBI), ktorý sa chce zaradiť do bežného kolobehu života. Teda platiť dane, milovať ženu a po večeroch sledovať telku. Lenže zloduchovia nespia a tak musí vytiahnuť svoje nadľudské schopnosti a ešte raz im to natrieť. Na Seagala nastražia vraždu jeho bývalej ženy, ku ktorej sa on nepriznal a ktorá bola popravená aj s jej terajším manželom. Vrah ich klincovačkou pristrelil ku stene a všetko vyzerá na Seagala. On musí prípad rozlúsknuť a objaviť, že za tým je ktosi veľmi vysoko. Ešte je tam príbeh o ruských mafiánoch, ktorí z neznámych príčin pašujú chemické zbrane z Ruska do USA, aby ich potom mohli prepašovať na Balkán (prečo to robia tak komplikovane?). Ako čerešničku na tortu k tomu prihodili chlapíka z CIA alebo FBI, ktorý sa pozná so Seagalom z čias jeho temnej minulosti.
Ako sami vidíte, scenáristi do filmu namiešali čo mohli. Bohužiaľ tento koktail má hnusnú chuť. Toto je jednoznačne najhorší Seagalov film z pomedzi tých ktoré som videl. Je ešte horší ako Aljaška v plameňoch, kde pod kepienkom ekológie vyhodil celú rafinériu do vzduchu, ktorá potom adekvátne ukázala životnému prostrediu moc horiacej ropy. Úplne najhoršia na filme bola scéna s cisternou benzínu. Akosi sa pri nej pozabudlo na to, že nenatáčajú Terminátora 3, ale príbeh zo života.

Ak je úplnou náhodou medzi čitateľmi tohoto článku aj samotný Steven Seagal, tak mu odkazujem, aby nabudúce ostal iba pri úlohe herca a nie aj scenáristu, režiséra, producenta, maskéra, kameramana a hudobného skladateľa.

Hrajú: Steven Seagal
Rok:1996
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0116421/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak. Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch? Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tý...