Jean-Claude v tomto filme realizoval to, čo si ešte ako začínajúci herec v Krvavom športe nemohol dovoliť. Vytvoril svoju verziu tohoto dnes už legendárneho filmu.
V tejto kategórii filmu ani nie je možné nejako podstatne zmeniť dej, pretože sa v každom prípade musí skončiť v aréne (ktorá môže mať podobu niekoľkých prevrátených smetných košov s dekoráciou potkanov a napolo ohryzených kostí alebo je to dokonalá aréna s umelým osvetlením a sedadlami pre platiacich divákov), kde sa nakoniec potlčie hlavný hrdina s najväčším zloduchom. Preto nie je podstatné, či hrdina 20 rokov trénuje v odľahlom kláštore, alebo získa svoje schopnosti prácou na rodinnej farme. Rovnako nie sú až také dôležité dôvody, kvôli ktorým sa ide mlátiť do aréna. Môže to byť pomsta za brata, sestru, svojho kung-fu učiteľa alebo hocičo iné. Podstatné je (pre nás divákov), že sa tam navzájom poriadne vytrieskajú.
Boj v aréne má vždy jedného spoločného menovateľa. Sú to freneticky vreštiaci diváci, ktorí po každom inkasovanom údere skáču, tancujú, tešia sa a opäť vreštia. Evidentne im je jedno, kto dostáva alebo prijíma údery, pretože túto scénu opakujú znovu a znovu.
V tomto filme sa do arény postavia proti sebe najlepší borci sveta. Každý z nich používa svoju vlastnú techniku. Na začiatku ich je 16 a na konci iba jeden. Bojuje sa ako na tenisovom turnaji s jediným rozdielom. Porazený obyčajne nie je schopný ani potriasť rukou svojmu víťazovi. Nie preto, žeby nepoznal fair-play alebo Couberténove Nie je dôležité zvíťaziť ... Oni to nerobia preto, že sú v mrákotách alebo na ceste na onen svet. Tu je veľmi dôležité zvíťaziť, pretože ten čo to nedokáže si skoro automaticky kupuje lístok, dúfam že viete kam.
Predstavia sa vám rôzni borci a ja popíšem aspoň tých, ktorých som si zapamätal. Rus s typickou bohatierskou postavou, Sumo zápasník z Japonska, černoch, Španiel s toreadorským bojom, Číňan, Turek, Mongolec, Nemec, Brazílčan a Van Damme. Nie sú to všetci. Mnohých som si nezapamätal najmä preto, že si takzvane ani neškrtli.
Od začiatku bojov je jasné, kto bude stáť proti Jean Claudovi na konci. Tentoraz je to Mongolec, ktorý vyzerá mimoriadne mongolsky. Neviem to lepšie vyjadriť, ale je to najlepší popis, aký som mu mohol dať. Keď ho uvidíte v kine, pochopíte prečo.
Pri natáčaní filmu sa určite veľmi veľa času venovalo nacvičeniu choreografie boja. V týchto filmoch nie je veľmi často vidieť takú variabilitu boja s holými rukami. Obyčajne aspoň piati tlčú hlavného hrdinu, ktorý ich potom po nejakom čase zloží. Tu niečo také nemá miesto. Tu vždy bojujú iba dvaja, pričom každý používa techniku, ktorá je charakteristická pre jeho rodné končiny.
Je iba jediná výnimka a tou je Jean Claude. Ten totiž pochytil svoje umenie na ostrovoch Muai Thai, kde sa bojuje štýlom Muai Thai.
Ešte ku deju filmu. Najlepší bojovník získa veľkú sochu draka zo zlata. Celý film má štandardnú úroveň. Takže sa tu nedočkáme nejakých prekvapivých zvratov alebo niečoho podobného. Mal by som k tomu iba jedinú poznámku. Vo filme je aj jedna pekná novinárka (netešte sa, žiaden sex sa nekoná), ktorá si všetko fotí. Dej filmu sa odohráva okolo roku 1920 a som si istý, že svoj fotoaparát získala časopriestorovým tunelom aspoň z roku 1960. Podobá sa až príliš na to, s čím fotíme teraz my.
Hrajú: Jean-Claude Van Damme, Roger Moore
Rok: 1996
IMDb: http://www.imdb.com/title/tt0117420/
V tejto kategórii filmu ani nie je možné nejako podstatne zmeniť dej, pretože sa v každom prípade musí skončiť v aréne (ktorá môže mať podobu niekoľkých prevrátených smetných košov s dekoráciou potkanov a napolo ohryzených kostí alebo je to dokonalá aréna s umelým osvetlením a sedadlami pre platiacich divákov), kde sa nakoniec potlčie hlavný hrdina s najväčším zloduchom. Preto nie je podstatné, či hrdina 20 rokov trénuje v odľahlom kláštore, alebo získa svoje schopnosti prácou na rodinnej farme. Rovnako nie sú až také dôležité dôvody, kvôli ktorým sa ide mlátiť do aréna. Môže to byť pomsta za brata, sestru, svojho kung-fu učiteľa alebo hocičo iné. Podstatné je (pre nás divákov), že sa tam navzájom poriadne vytrieskajú.
Boj v aréne má vždy jedného spoločného menovateľa. Sú to freneticky vreštiaci diváci, ktorí po každom inkasovanom údere skáču, tancujú, tešia sa a opäť vreštia. Evidentne im je jedno, kto dostáva alebo prijíma údery, pretože túto scénu opakujú znovu a znovu.
V tomto filme sa do arény postavia proti sebe najlepší borci sveta. Každý z nich používa svoju vlastnú techniku. Na začiatku ich je 16 a na konci iba jeden. Bojuje sa ako na tenisovom turnaji s jediným rozdielom. Porazený obyčajne nie je schopný ani potriasť rukou svojmu víťazovi. Nie preto, žeby nepoznal fair-play alebo Couberténove Nie je dôležité zvíťaziť ... Oni to nerobia preto, že sú v mrákotách alebo na ceste na onen svet. Tu je veľmi dôležité zvíťaziť, pretože ten čo to nedokáže si skoro automaticky kupuje lístok, dúfam že viete kam.
Predstavia sa vám rôzni borci a ja popíšem aspoň tých, ktorých som si zapamätal. Rus s typickou bohatierskou postavou, Sumo zápasník z Japonska, černoch, Španiel s toreadorským bojom, Číňan, Turek, Mongolec, Nemec, Brazílčan a Van Damme. Nie sú to všetci. Mnohých som si nezapamätal najmä preto, že si takzvane ani neškrtli.
Od začiatku bojov je jasné, kto bude stáť proti Jean Claudovi na konci. Tentoraz je to Mongolec, ktorý vyzerá mimoriadne mongolsky. Neviem to lepšie vyjadriť, ale je to najlepší popis, aký som mu mohol dať. Keď ho uvidíte v kine, pochopíte prečo.
Pri natáčaní filmu sa určite veľmi veľa času venovalo nacvičeniu choreografie boja. V týchto filmoch nie je veľmi často vidieť takú variabilitu boja s holými rukami. Obyčajne aspoň piati tlčú hlavného hrdinu, ktorý ich potom po nejakom čase zloží. Tu niečo také nemá miesto. Tu vždy bojujú iba dvaja, pričom každý používa techniku, ktorá je charakteristická pre jeho rodné končiny.
Je iba jediná výnimka a tou je Jean Claude. Ten totiž pochytil svoje umenie na ostrovoch Muai Thai, kde sa bojuje štýlom Muai Thai.
Ešte ku deju filmu. Najlepší bojovník získa veľkú sochu draka zo zlata. Celý film má štandardnú úroveň. Takže sa tu nedočkáme nejakých prekvapivých zvratov alebo niečoho podobného. Mal by som k tomu iba jedinú poznámku. Vo filme je aj jedna pekná novinárka (netešte sa, žiaden sex sa nekoná), ktorá si všetko fotí. Dej filmu sa odohráva okolo roku 1920 a som si istý, že svoj fotoaparát získala časopriestorovým tunelom aspoň z roku 1960. Podobá sa až príliš na to, s čím fotíme teraz my.
Hrajú: Jean-Claude Van Damme, Roger Moore
Rok: 1996
IMDb: http://www.imdb.com/title/tt0117420/
Komentáre
Zverejnenie komentára