Preskočiť na hlavný obsah

Zvonár u Matky Božej (The Hunchback of Notre Dame)

Štúdiá Walta Disneyho sú známe svojou kvalitnou produkciou. Ich najnovší film mi však doslova vyrazil dych. Zvonár u Matky božej v Paríži je určite jeden z najlepších filmov, ktoré natočili.

Príbeh

Za vzor si tentokrát zobrali klasickú predlohu od Victora Huga. Veľmi oceňujem, že tento tvrdší príbeh veľmi neokresávali pre oči detského diváka. Prakticky od prvých minút sa objavuje nádherne temná a ponurá atmosféra príbehu, ktorá postupne graduje v strhujúcom finále.

V centre deja je Quasimodo, ktorého sledujeme od malého bábätka, ktoré sa za temných okolností dostáva do chrámu, kde je vychovaný pod démonickým vplyvom sudcu Frola. Potom sa dej presúva o niekoľko rokov, aby sme sa zoznámili s dospelým Quasimodom. Jeho postava je natoľko odpudzujúca pre ostatných ľudí, že je odsúdený naveky žiť iba medzi zvonmi vo veži. Potom sa zoznámime aj s cigánkou Esmeraldou a so statočným rytierom, ktorého meno som si nezapamätal.

Toto sú štyri hlavné postavy celého filmu. Medzi nimi vzplanú všetky ľudské vášne a medzi nimi sa odohrá aj dramatické finále. Povedal by som, že scenáristi použili také optimum z postáv aj deja pôvodného diela, ktoré dodáva filmu optimálny spád. Všetkého je tam toľko, že sa ani na chvíľu nenudíte.

Vizuálny koncert

Disney je preslávený dokonalou kresbou. V tomto filme jeho kresliči podali vrcholný výkon. Tu neboli obmedzovaní žiadnymi hranicami. Na filme je to aj vidieť.

Už od prvých minút sa môžete kochať pohľadom na uličky starého Paríža, ktoré sú ponorené do oparu oblakov, vychádzajúceho slnka, dymu a nepopísateľnej atmosféry. A to je iba začiatok. Vždy, keď si myslíte, že ste uvideli vrchol, v nasledujúcich minútach sa objaví ešte dokonalejšia scéna.

Dokonale nie sú vykreslené iba hlavné miesta príbehu, ale aj kadejaké postranné pasáže, kde sa hrdinovia zjavia iba na pár sekúnd. Samozrejme, najväčšiu pozornosť venovali maliari samotnému chrámu. Dokonale sa im podarilo nakresliť to, čo v každom z nás drieme ako predstava správneho chrámu. Rozľahlé priestory, vysoké stĺpy, veľké okná vyplnené farebným sklom, zvírený prach, ktorý je jasne viditeľný v lúčoch slnka, ktoré sa predierajú cez najpodivnejšie otvory dovnútra. Šialená hra svetiel a tieňov, ktoré je vidieť nielen na budovách, ale aj na postavách.

Grafické divadlo nedá človeku ani na chvíľu vydýchnuť. Film ako divý preskakuje z jednej lokality do druhej. Či už je to chrám, námestie plné ľudí, panoráma Paríža alebo panoráma horiaceho Paríža, s úžasom to všetko sledujete.

Animátori používajú kombináciu ručne maľovaného pozadia, ktoré je veľmi dokonale vykreslené s viac komixovo kreslenými postavami v popredí. Samozrejmosťou je použitie počítačom generovaných trojrozmerných scén, ktoré sú podľa mňa ešte ručne dokresľované, aby nepôsobili veľmi umelo. Dokopy to pôsobí veľmi dobre (niečo podobného je aj v hre Broken Sword). Keď uvidíte niektoré z takýchto scén, nebudete chápať, ako je to možné.

Predstavte si kombináciu krásneho pozadia s trojrozmernou scénou vyzváňajúcich zvonov, ktoré sú na rôznych trámoch ukladaných krížom krážom cez obraz. Do toho si primyslite postavu, ktorá skáče z jedného trámu na druhý, pričom jej tieň sa objavuje absolútne na všetkom. Všade sú ešte lúče slnka a zvírený prach. A aby toho ešte nebolo dosť, tak kamera ako besná lieta okolo. A podobných scén je vo filme dosť.

Krovie z pomocných postáv

Aby trochu stlmili temný dojem príbehu, použili scenáristi niekoľko doplnkových postáv. Tieto potom svojim vyčíňaním oživujú príbeh. Vzniká tak veľmi dobrá kombinácia napätia a chvíľkového uvoľnenia.

Jednou z doplnkových postáv je malá koza, ktorá patrí Esmeralde. Nevie síce hovoriť, o to viac ale gestikuluje a vrhá šialené úškľabky na ostatných hrdinov. Neverili by ste, ako dobre to vyzerá, najmä po nejakej vypätej scéne, keď zabúdate dýchať.

S Quasimodom žijú tri postavičky kamenných gargoylov. Toto sú jeho jediní priatelia a scenáristi im dodali mimoriadne bizarné povahy. Títo traja sú schopní zo seba permanentne súkať jednu srandičku za druhou, pričom ich zmysel pre čierny humor a rôzne morbídnosti núti divákov k neustálym salvám smiechu. Ako sa hovorí, boli by schopní presvedčiť aj čerta, že je anjel.
Bez týchto postáv by asi deti neboli schopné odpozerať film až dokonca. Nakoľko je príbeh goticky pochmúrny, príde ich vystrájanie vhod aj nám.

Hudba a dabing

Hudba je dobrým doplnkom filmu. Skladá sa síce väčšinou z chorálov (ako Enigma), ale to vo filme, ktorý sa odohráva v chráme padne vhod. Občas je dej prerušovaný nejakou piesňou, ktorú spieva niektorá z postáv.

Majitelia filmu mali údajne obrovské nároky na spevákov a dabing. Je to aj vidieť. Spievajú naše hlasové špičky (Paľo Habera) a aj dabing je taký, ako má byť. Toto je jeden z mála filmov, ktorý má naozaj perfektný dabing. Samotného Quasimoda dabuje Dušan Cinkota, ktorý má naozaj správny hlas na túto postavu. Keby ste ho poznali aj naozaj, určite by ste si nedokázali predstaviť vhodnejšieho človeka na túto postavu.

Celkový dojem

Z filmu som mal výborný dojem. Sklamala ma jediná vec, ktorá však nemala so samotným filmom veľa spoločného. Sedelo nás totiž na druhý deň po premiére v kine asi dvadsať, čo je úplný výsmech dobrého filmu.

Čo sa však dá robiť. Dospelý divák asi nie je schopný prekonať zábrany, ktoré mu hovoria, že ísť na kreslený film by bola pre neho hanba. Pokiaľ ale doma pozeráte Cartoon Network, videli ste všetky diely Flinstonovcov a Medveďa Balú a mali v detstve to šťastie, že ste videli Snehulienku (môj prípad), je tento film pre vás povinnosťou.

Nedá mi, aby som vás na záver ešte nehecoval jednou scénou, ktorá na mňa zapôsobila. Hrá v nej Frolo a odohráva sa pred blčiacim ohňom v kozube. Keď budete sledovať jeho temné chúťky, ako sa zhmotňujú v ohni za doprovodu spevu démonických mníchov, pocítite určite nutkanie zvrhlo sa pochechtávať nad tým, ako okolosediaci mladší diváci nechápu skutočný význam toho, čo vidia. Viete to vy, viem to aj ja, ale oni nie.

Rok: 1996
IMDb: http://www.imdb.com/title/tt0116583/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak. Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch? Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tý...