Preskočiť na hlavný obsah

Čeľuste (Jaws)

Môžeme o tom diskutovať do nemoty, ale iba jediný film o zlom žralokovi si zaslúži našu pozornosť. Sú to práve klasické Čeľuste, ktoré dali svetu niečo nové, čo všetky ostatné napodobeniny nedokázali. Spielberg totiž pracoval s kvalitnou predlohou, ktorú svojim mocným citom pre drámu doviedol do vynikajúceho zážitku.

Film rozpráva banálny príbeh malého ostrova, ktorý žije z turistického ruchu. Na začiatku sezóny tam žralok roztrhá nahú dievčinu, ktorá vystrájala na oslave. A ako sa z toho poučili ostrovania? Nijako, pretože im ide len o to, aby bola sezóna plná návštevníkov. A tak začne mŕtvych pribúdať, a kým sa niekto nazdá, už to nie je len banálny problém, ktorý sa z prvej obete pokúšali urobiť. Odrazu ide o čosi iné.

Hlavným hrdinom je totiž policajt, ktorý po prvom prípade ustúpil starostovi a teraz je zmietaný medzi pochybnosťami. Veľkú úlohu zohrá aj osud jeho syna, ktorý sa len zázrakom nestane obeťou. Práve preto sa vydáva na výpravu za žralokom (spolu s drsným rybárom a oceánografom), aby ho definitívne spratali zo sveta.

Záverečnej scéne lovenia žraloka je venovaný obrovský priestor, ale Spielberg túto prakticky spojitú scénu zvládol dokonale. Od počiatočného smiechu a bezstarostného lovu až po poznanie, že je žralok možno nad ich sily. Keď nakoniec žralok umiera, divák vidí, že tí čo to prežili sú na pokraji vlastnej záhuby. Uprostred oceánu a potápajúcej sa lodi, aké symbolické znamenie. Ale Spielberg dokázal aj túto smutnú scénu otočiť a vykľučkovať z príbehu celkom optimisticky. Čeľuste boli na tú dobu technicky a aj hororovo veľmi vyspelé, pretože aj dnešného diváka trošku zamrazí pri niektorých scénach, kde hlavnú paniku robia splašení ľudia, ktorí nedbajú na druhých a len sa tak ženú z vody v snahe zachrániť svoje biedne životy.

Hrajú: Roy Scheider, Robert Shaw, Richard Dreyfuss
Rok: 1975
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0073195/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak. Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch? Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tý...