Preskočiť na hlavný obsah

Harry Potter a kameň mudrcov (Harry Potter and the Sorcerer's Stone)

Film Harry Potter a kameň mudrcov je prakticky identickým prepisom knihy na filmové plátno. Preto ak ste ju čítali, uvidíte to isté a ak ste ju nečítali, tak to nevadí, lebo za filmom stojí veľkolepý rozpočet a vďaka známemu menu autorky nedôjde ku žiadnym upravovačkám záveru pre nevkusné oko amerického publika.

Ja som celú sériu kníh prečítal pred pár mesiacmi, preto som ju mal v dobrej pamäti. Trošku som sa desil toho, že to bude rovnaké ako v knihe, ale už po pár minútach sa tento pocit stratil. Aj napriek tomu, že som prečítal knihu a teoreticky som sa mal nudiť, nenudil som sa. Tvorcovia filmu sa celkom trafili do mojich predstáv o hrdinoch a pretože sa im podarilo z knihy vyseknúť rozumné torzo príbehu, odchádzal som z filmu vo veľmi príjemnej nálade.

Harry Potter je čarodejník, len o tom nevie, pretože žije v rodine obyčajných ľudí. Tí to pred ním úspešne taja až dovtedy, kým mu nezačnú chodiť listy, z ktorých vyplynie, že ho prijali na čarodejnú školu, kde z neho urobia naozajstného čarodejníka. Tam aj odcestuje a stretne svojich dvoch priateľov Hermionu a Rona, ktorí ho sprevádzajú celým filmom (a aj zvyšnými knihami). Keďže má za sebou temnú minulosť, okrem fanúšikov sa okolo neho zbiehajú aj kriváci a jeden z nich mu pochopiteľne usiluje o život. Lenže predlohou bola kniha pre deti a preto vás snáď nepicne z dramatického odhalenia, že to Potter bez problémov prežije.

A spolu s tým prežije dostatočné množstvo príhod, ktoré zaplnia vyše dvojhodinový film. Užijete si humoru, napätia pri metlobale a tí menší si chvíľkami možno aj cvrknú od strachu, lebo občas film pripomína viac horor (napr. scény v tmavom lese, kde príšera cicia krv jednorožca), než detský film.

Vizuálne sa film tiež podaril, pretože je vidieť, že sa na všetkých fantastických lokalitách poctivo pracovalo, aby mali magickú atmosféru. K nej patria staré budovy, plné tmavých kútov, tajomných priechodov a útulných klubovní v duchu Sherlocka Holmesa. Občas to síce prehnali a vytvorili do filmu nezapadajúce kulisy (napr. pohyblivé schodištia, ktoré len spestrili nudnejšiu scénu), tie sú našťastie dostatočne kompenzované scénami, kde je to v poriadku. Dokonca sa takto podarilo vytvoriť aj nenápadné, ale zato mocné scény (Potter pred zrkadlom), ktoré dieťa síce dobre nepochopí, ale ktoré znalcom vedia povedať viac aj napriek absencii pestrého okolia.

Herci sa do filmu vybrali poctivo. Takú zbierku rozličných tvári asi nájdete len v Anglicku a naozaj veľmi pripomínali naozajstných čarodejníkov. Trojica hrdinov si za svoj výkon zlizla slávu, ktorá ich nepochybne zavedie na zlé kokaínové chodníčky, ale keď sa z toho vylízala Barrymoreová, prečo by to neprežili aj oni? Postaršie ročníky sa určite tešili na Alana Rickmana, ale vzhľadom na aj tak veľkú minutáž filmu, sa mu dostali len dva-tri šteky.

Filmu predchádzala masívna reklama, ktorá podporila predaj Potterovských suvenírov, o ktorých sa zvyklo tvrdiť, že sú na rozdiel od suvenírov k iným filmom inteligentné. No neviem, či to možno tvrdiť o fazuľkách všetkých chutí (odporne syntetická chuť za drahé peniaze), alebo všetkých tých ďalších vecí, ktoré sa v obchodoch ukázali. Asi majú výrobcovia týchto vecí o inteligencii iné predstavy než ja. Ale je na nich vidieť, že pôvodná pekná myšlienka (naozaj kvalitná rozprávková kniha) sa dá previesť do rovnako peknej filmovej podoby, ale všetko to naokolo je už len obyčajný kapitalizmus, ktorý bez problémov pošliape hocičo, len aby naplnil svoje vrecká.

Aj napriek tomu je film príjemnou zábavou na zimné večery, keď vzduchom rozvoniava grog (Žeby som ho cítil aj v Hagridovej chalúpke?) a tam hore nad nami bojujú o detské dušičky Santa Claus s Dedom Mrázom. Deti musia z filmu odísť nadšené a my dospelí ľudia asi tiež, teda ak máme ešte srdce a v ňom dušičku, ktorá nezabudla na detské časy.

Hrajú: Daniel Radclife, Emma Watsonová, Rupert Grint, Richard Harris, Maggie Smithová, Alan Rickman
Rok: 2001
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0241527/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak. Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch? Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tý...