Preskočiť na hlavný obsah

Láske na stope (Serendipity)

Ľudia vedia pekne hazardovať so svojim šťastím a to je aj prípad dvojice hrdinov tohto filmu. Stretnú sa, zamilujú sa, ale potom vymýšľajú a nakoniec sa rozídu, lebo si to zle načasovali. A potom po rokoch zrazu zistia, že to bola pekná hlúposť.

Stretli sa v obchode nad jednou čiernou rukavicou, posedeli spolu nad zákuskom, korčuľovali sa, zamilovali sa a potom urobili tú hlúposť. Namiesto úplne obyčajného prezradenia vlastných mien a telefónnych čísel, sa ako malé deti začali voziť výťahom a pretože zlomyseľný osud nikdy nespí, podarilo sa im to dokonale pokašlať. Ich vzťah sa na dlhé mesiace prerušil.

A o pár mesiacov, alebo aj rokov, obaja stáli pred dôležitým rozhodnutím. Obaja sa mali oženiť/vydať a obaja zastrečkovali. Odrazu obaja vedeli, že toto nie je to pravé a že potrebujú toho druhého. Lenže ako ho nájsť? A tu ste už doma. Celý film sa budú hľadať, aby sa nakoniec stretli. Aká iný môže byť romantická komédia, aj keď ju tentoraz hrajú dvaja vynikajúci herci. Najmä môj miláčik Cusack a spolu s ním peknou tvárou obdarená Beckinsaleová, ktorú na vrchol diváckeho záujmu vyniesol Pearl Harbor. Lenže romantické komédie majú svoje nepísané mantinely a to im obvykle zabráni v tom, aby sa mohli vyšvihnúť veľmi vysoko. Všetci si ich radi pozrieme, zasmejeme sa a poplačeme si s hrdinami, keď sa film skončí, máme však pocit, že to stále nebolo ono. Akoby sme podvedome vo všetkom hľadali druhú Pretty Woman.

Preto aj tento film dopadá podobne. Dá sa pozerať, celkom sa na ňom pobavíme, ale je tam stále to nevypovedané ale. A ak by ste boli zmätení z toho podivného originálneho názvu filmu a nechcelo sa vám ísť kvôli tomu do kina, potom len pre vás prezradím, že Serendipity je názov kaviarne, v ktorej sa obaja stretnú.

Hrajú: John Cusack, Kate Beckinsaleová, Jeremy Piven
Rok: 2001
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0240890/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak. Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch? Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tý...