Preskočiť na hlavný obsah

Moulin Rouge!

Temnotu nočného Paríža rozbíja blikotajúce svetlo obrovského veterného mlyna. V štvrti Montmartre sa zhýralci prisávajú chlípnymi pohľadmi na ladné krivky Satine, hmlistými absintovými pohľadmi hltajú jej krvavočervené pery a poslednými zvyškami mozgu premýšľajú nad tým, ako sa s ňou pária na ovracaných záchodoch. Vitajte v Moulin Rouge, centre neresti.

Do Paríža sa zbiehajú rozliční ľudia. Tí chudobnejší sú obyčajne budúci umelci, napr. spisovatelia, ktorí sa musia uspokojiť s kuticou pod strechou, kde môžu premýšľať nad tým, či už ráno pôjdu vyberať koše, alebo či vydržia až do večera.

Mladý spisovateľ Christian, ktorý doteraz nenapísal ani riadok, sa nasťahuje do bytu oproti Moulin Rouge. Chce písať o láske, ale pravú lásku doteraz nezažil. Ako má teda napísať svoje životné dielo? Dielo, ktoré doteraz drieme v jeho mladíckych útrobách. Ale nemá kedy premýšľať. Do jeho bytu sa stropom prepadne iná skupina umelcov, ktorí tvoria divadlo. Revolučnú hru, ktorá údajne šokuje celé mesto. Ale veľmi sa im nedarí a tak skočia po každej pomocnej ruke. Christian už onedlho skúša šťastie v divadle, ktorému vládne jeho pološialený majiteľ a kde sa má pokúsiť presvedčiť divu Satine, aby sa za nich prihovorila. Satine mu padá k nohám a on je šokovaný aj zamilovaný. Žeby konečne tá pravá?

Kým obaja zistia, že došlo ku drobnému omylu, sú v tom až po uši. Tvoria hru s indickým motívom o citaristovi, krásnej princeznej a hnusnom maharadžovi, šialene sa milujú a do toho sa im mieša majiteľ divadla a klasický typ lotra - šľachtic, ktorý hru financuje a má pocit, že za svoje peniaze by mal dostať aj Satine. Ideálny motív pre klasický muzikál, ibaže toto klasický muzikál nie je.
Moulin Rouge ide totiž ďalej a aj napriek nesporným muzikálovým prvkom, muzikálom v pravom zmysle slova nie je. Na to je príliš divoký, pestrofarebný, hlučný a moderný. Aj v ňom síce nájdete romantické pasáže, spievané zamilovanou dvojicou, zvyšok filmu ale patrí šialenstvu a pestrofarebnému okoliu, ktoré má tendenciu vyraziť vám mozog z hlavy. Červeno-žlto-čierne kulisy, prepchaté lesklými zbytočnosťami, svetlami a ľuďmi, ktorí vám budú pripadať minimálne nadrogovaní, to je realita filmu, ktorá na vás zaútočí od prvých minút a bude na vás doliehať až do posledného okamihu.

Isté je jedno. Časť divákov bude oslepená toľkými prívalmi emócií, psychedelického kombinovania známych textov Madonny, Beatles a Eltona Johna, že sa budú bezmocne trepať ako rybky v suchom blate vedľa sedadiel a zhrozene odídu, aby mali ďalšiu strašnú historku na posedenie pri fľaške. Ale tí ostatní, tí v kine ostanú sedieť. Prečo? Pretože ten príval, ktorý jedných prevalcuje už v zárodku, iných donúti postupne z klbka prudko zostrihaných záberov, vyberať nitky príbehu, ktorý postupne mocnie, aby dospel k nevyhnutnému tragickému záveru. Áno, filmom sa vinie aj jeden mimoriadne smutný motív (neprezradím ho), ktorý dodáva láske pominuteľnú príchuť. Vy viete, že sa o čoskoro skončí, oni to tiež čiastočne tušia, ale sú zaslepení láskou a tak na svojom nešťastí stvoria dielo, ktoré je naozaj spektakulárnym spektáklom.

Moulin Rouge je komplikovanejším filmom. Diváka, ktorý od kina čaká len plytkú zábavu, odradí svojou plnosťou tvarou a chutí. Preto je skôr určený dospelejšiemu publiku, ktoré dokáže čítať medzi filmovými políčkami. Niečo by mohla napovedať aj nominácia na Oscara, kde film nie náhodou stojí oproti komerčnejšie zameranému Pánovi prsteňov. Ak by dokázal uspieť, určite by ma to potešilo viac, pretože do filmu prináša niečo nové, niečo čo sa nebojí aj možného neúspechu.

Hrajú: Ewan McGregor, Nicole Kidmanová, John Leguizamo, Jim Broadbent, Richard Roxburgh, Kylie Minogueová
Rok: 2001
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0203009/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak. Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch? Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tý...