V nepreniknuteľnej temnote hľadá cestu chlpatá paprčka. Šmátra po stene, po kľučke, pod jej váhou vŕzgajú parkety a dieťaťu v postieľke sa zatajuje dych. Srdce mu tlčie, studený pot vytvára pod posteľou mláku. Otvorí oči a hľadí do tváre svojmu najhoršiemu snu. Uáaaaaa...
Dvere na šatníku sa zatvárajú a na druhej strane spoľahlivá obsluha plní do tlakových fliaš detský vresk. Strašenie je práca ako každá iná a ak si myslíte, že je ľahšia, potom ste na veľkom omyle. Dnešné deti sledujú horory s otrlosťou kriminálnika a vystrašiť ich obyčajným baf zo šatníka nie je vôbec jednoduché.
Ale sú príšery, ktorým to stále ide. James P. Sullivan a Mike Wazowski to vedia robiť. Jeden straší a druhý tlakuje. Dokonalá dvojica, ktorá plní svoj plán strašenia na stodesať percent. Tam kde iní zlyhávajú, na Mikea sa dá spoľahnúť. S neopakovateľným šarmom vkĺzne do šatníka a potom už len stačí čapovať strach. Bez jeho pomoci by civilizácia príšeriek trpela nedostatkom energie, pretože detský strach je jedinou hybnou sila ich života.
Ale nie všetko je ideálne. Dotyk dieťaťa je považovaný za toxický a akýkoľvek suvenír (napr. zabudnutá ponožka, prilepená v srsti) zo sveta ľudí je systematicky zničený oddielmi v skafandroch. Previnilcovi v tom lepšom prípade oholia srsť. V tom horšom, tak o tom by vedeli vyprávať Yeti a Snežný muž. Aj oni dakedy strašili a potom ich za drobné prehrešky nemilosrdne vykopli.
Samotný príbeh filmu začne naberať grády v momente, ako sa zoznámite so všetkými dôležitými postavami (dobrými a zlými). Vo svete strašidiel sa objaví malé dievčatko a doslova sa zavesí na oboch hrdinov. Spočiatku je príbeh najmä o tom, ako sa navzájom boja a spoznávajú, neskôr sa ale do popredia dostáva zaujímavý rodinný vzťah medzi dievčatkom a nimi. Príšery zisťujú, že toxické nie je ani náhodou a že je s ním veľká zábava. Tá jej zvedavosť, neustále pobehovanie, to je hnacím motorom príbehu, pretože ten má samozrejme aj druhú stranu, ktorá po dievčatku usilovne pátra. Neustále naháňanie sa v mestečku, ktoré má svojské obyvateľstvo a vrodený panický strach zo všetkého ľudského, je pomerne dobre vybalansovaný a divák si skoro ani nevšimne, že tie príšerky sú akési divné. Tak oni strašia malé deti, ale súčasné z nich majú aj najväčší strach.
Ale ako som napísal, nemá to vplyv na zábavnosť celého filmu, pretože tá je bez chybičky. Svet strašidiel má svoje zákonitosti, podivné zvyklosti (napr. počas cesty do práce) a v kombinácii s veselo vyzerajúcimi postavami (sú hrozné len keď strašia, ináč sú to ľudia ako my) si prídete na svoje. Počas celého filmu sa budete mať na čom smiať a vôbec vám nebude vadiť, že je to film najmä pre detského diváka. Pre vás ostatných je totiž vo filme poschovávaných dostatok narážok (borci z Amageddonu sa určite spoznali), aby ste sa občas bavili možno viac, než vaše ratolesti.
Film má rozumnú dĺžku a počas celej jeho dĺžky som si nevšimol, že by začínal nudiť. Scenárista odviedol kus dobrej práce a zvyšok už bola len záležitosť peknej grafiky a na záver obrovskej naháňačky v sklade na dvere (ktorými sa chodí strašiť). Aj keď nás bolo v kine len pár, určite to stálo za to. Nuž a aký by to bol film, keby v titulkoch nešli klasické pokazené zábery v duchu Jackie Chana. Treba si ich pozrieť až do konca, pretože pokračujú s miernymi prestávkami a niektoré gagy vyznejú až po ich vzhliadnutí.
Nuž a ešte jedno slovko na záver. Pred samotným filmom ide ešte jeden kratší, v ktorom mnoho malých vtákov skúša dobehnúť jedného veľkého, nuž a na tomto príbehu sa naučíte, prečo nemáte ďobať do prstov niekoho, kto sedí na tom istom drôte.
Hrajú:
Rok: 2001
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0198781/
Dvere na šatníku sa zatvárajú a na druhej strane spoľahlivá obsluha plní do tlakových fliaš detský vresk. Strašenie je práca ako každá iná a ak si myslíte, že je ľahšia, potom ste na veľkom omyle. Dnešné deti sledujú horory s otrlosťou kriminálnika a vystrašiť ich obyčajným baf zo šatníka nie je vôbec jednoduché.
Ale sú príšery, ktorým to stále ide. James P. Sullivan a Mike Wazowski to vedia robiť. Jeden straší a druhý tlakuje. Dokonalá dvojica, ktorá plní svoj plán strašenia na stodesať percent. Tam kde iní zlyhávajú, na Mikea sa dá spoľahnúť. S neopakovateľným šarmom vkĺzne do šatníka a potom už len stačí čapovať strach. Bez jeho pomoci by civilizácia príšeriek trpela nedostatkom energie, pretože detský strach je jedinou hybnou sila ich života.
Ale nie všetko je ideálne. Dotyk dieťaťa je považovaný za toxický a akýkoľvek suvenír (napr. zabudnutá ponožka, prilepená v srsti) zo sveta ľudí je systematicky zničený oddielmi v skafandroch. Previnilcovi v tom lepšom prípade oholia srsť. V tom horšom, tak o tom by vedeli vyprávať Yeti a Snežný muž. Aj oni dakedy strašili a potom ich za drobné prehrešky nemilosrdne vykopli.
Samotný príbeh filmu začne naberať grády v momente, ako sa zoznámite so všetkými dôležitými postavami (dobrými a zlými). Vo svete strašidiel sa objaví malé dievčatko a doslova sa zavesí na oboch hrdinov. Spočiatku je príbeh najmä o tom, ako sa navzájom boja a spoznávajú, neskôr sa ale do popredia dostáva zaujímavý rodinný vzťah medzi dievčatkom a nimi. Príšery zisťujú, že toxické nie je ani náhodou a že je s ním veľká zábava. Tá jej zvedavosť, neustále pobehovanie, to je hnacím motorom príbehu, pretože ten má samozrejme aj druhú stranu, ktorá po dievčatku usilovne pátra. Neustále naháňanie sa v mestečku, ktoré má svojské obyvateľstvo a vrodený panický strach zo všetkého ľudského, je pomerne dobre vybalansovaný a divák si skoro ani nevšimne, že tie príšerky sú akési divné. Tak oni strašia malé deti, ale súčasné z nich majú aj najväčší strach.
Ale ako som napísal, nemá to vplyv na zábavnosť celého filmu, pretože tá je bez chybičky. Svet strašidiel má svoje zákonitosti, podivné zvyklosti (napr. počas cesty do práce) a v kombinácii s veselo vyzerajúcimi postavami (sú hrozné len keď strašia, ináč sú to ľudia ako my) si prídete na svoje. Počas celého filmu sa budete mať na čom smiať a vôbec vám nebude vadiť, že je to film najmä pre detského diváka. Pre vás ostatných je totiž vo filme poschovávaných dostatok narážok (borci z Amageddonu sa určite spoznali), aby ste sa občas bavili možno viac, než vaše ratolesti.
Film má rozumnú dĺžku a počas celej jeho dĺžky som si nevšimol, že by začínal nudiť. Scenárista odviedol kus dobrej práce a zvyšok už bola len záležitosť peknej grafiky a na záver obrovskej naháňačky v sklade na dvere (ktorými sa chodí strašiť). Aj keď nás bolo v kine len pár, určite to stálo za to. Nuž a aký by to bol film, keby v titulkoch nešli klasické pokazené zábery v duchu Jackie Chana. Treba si ich pozrieť až do konca, pretože pokračujú s miernymi prestávkami a niektoré gagy vyznejú až po ich vzhliadnutí.
Nuž a ešte jedno slovko na záver. Pred samotným filmom ide ešte jeden kratší, v ktorom mnoho malých vtákov skúša dobehnúť jedného veľkého, nuž a na tomto príbehu sa naučíte, prečo nemáte ďobať do prstov niekoho, kto sedí na tom istom drôte.
Hrajú:
Rok: 2001
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0198781/
Komentáre
Zverejnenie komentára