Preskočiť na hlavný obsah

Banditi (Bandits)

Filmom Banditi som bol veľmi príjemne prekvapený. Podarilo sa v ňom skombinovať dve veľmi charizmatické postavy (nesmejte sa, aj Willis je v tomto filme charizmatický) s ženou, ktorá medzi nich prileje oheň sváru sexuálnej príťažlivosti, ktorá dokázala zničiť aj mocnejších.

Keby ste mali byť najpopulárnejšou dvojicou Ameriky, čo by ste urobili? Prezliekli sa za Boba a Bobka? Nazvali by ste sa Monika a Bill? Alebo by ste vyhodili do vzduchu zopár mrakodrapov? Iste, aj to sú možnosti, ale v Amerike sa popularita robí na niečom inom. Tam nik nezabudol na slávne tridsiate roky, keď krajinou brázdili dvojice drsných lumpov s neopakovateľným imidžom. Drsní chlapíci (alebo aj ženy) s thompsonmi v zakrvavených rukách, s klobúkmi narazenými do čela a nepostrádateľnými psími dečkami vyskakovali zo svojich mohutných automobilov uprostred najhustejšej premávky a s tvrdým úsmevom v tvári vynášali vrecia bankoviek z nedostatočne chránených bánk.

Ale v novom storočí už nie je jednoduché kopírovať ich vzor. Všetci sú ohlúpnutí z hamburgerov, coly a tých vecí s krídelkami, ktoré robia ženy maximálne šťastné aj keď majú na sebe tú najsnehobielejšiu bielizeň. Preto naša dvojica zvolila elegantné lúpenie bánk. Namiesto riskantného prepadu za bieleho dňa, volia rafinovanejší prepad riaditeľa banky v predvečer lúpeže. Potom už stačí len prežiť v spoločnosti jeho rodiny príjemný večer a ráno sa môžu pobrať do banky spolu s najrannejším vtáčikom a v kľude odniesť všetky peniaze. Toto je recept na najsledovanejšiu dvojicu a pokiaľ si dáte pozor a nikoho neodstrelíte, úspech a uznanie sa po nejakom čase dostavia aj samé.

Takže koho tu máme? Vodcu Joa Blakea (Willis) a hypochondra Terryho Collinsa (Thornton). Obaja sú dokonalým protikladom toho druhého, ale akoby ich k sebe pútalo práve toto. Vy sa s nimi zoznámite na väzenskom dvore, kde ukradnú domiešávač a s jeho pomocou si prerazia cestu za vysnívanou slobodou. Vo väzenských handrách to síce nie je ono, ale už po prvej návšteve banky je ich situácia veselšia. Už im naozaj nič nestojí v ceste, aby sa mohli stať slávnymi.

Barry Levinson vie robiť zaujímavé filmy (Rain Man, Dobré ráno, Vietnam) a so svojimi banditami tiež nešliapol vedľa. Na scenári s dobre rozpísanými postavami, vtipnými rozhovormi a neodmysliteľným problémom v podobe ženy-vampa (Blanchettová), sa to vlastne ani nedalo. Neviem prečo, ale po vzhliadnutí filmu som mal dojem, že do hlavných úloh nemohli vybrať lepšie postavy.

Willis, známy skôr ako charakterný a drsný policajt, tu stvárňuje muža z druhej strany, hoci aj tu má svoje zásady. Ale jeho minulosť ho stavia do humornejšej polohy, ako keby predtým hrával lumpov. Tu je dokonale oblečený a vždy pripravený na ďalší kvalitný lup, pri ktorom budú jeho fanynky omdlievať. Jeho proťajšok Billy Bob Thornton, známy skôr manželstvom s Angelinou Jolieovou, aj napriek tomu je veľmi kvalitný herec a svoje schopnosti metamorfózy vo filme vtelil do chorobami posadnutého muža, ktorý akoby nevedel, čo vlastne robí. Veď prečo by sa vlastne potom so svojimi obeťami bavil o oregáne v omáčke, alebo o ženských problémoch? Nuž a posledná v trojici je Cate Blanchettová, opäť vynikajúca herečka, ktorú si obľúbite v jej úvodnej scéne, v ktorej sa premieňa z domácej puťky na rockovú speváčku, potom hneď zase na puťku (keď jej sexuchtivú náladu schladí jej manžel slovami: „Zájdi si do kina.“) a z nej na samovražednú zúfalkyňu, ktorá vďaka tomu spozná svoju osudovú dvojicu.

Banditi nie sú zložitý a hlbokomyseľný film. Ale nie sú ani jednoduchou zábavou pre masy. Levinsonov film je o ľudských charakteroch, ktoré aj keď na krivej ploche, dokážu vzbudiť divácke sympatie a čo je hlavné, presvedčiť vás o tom, že remeslo zločinca nemusí nutne skončiť na Boot Hille.

Hrajú: Bruce Willis, Billy Bob Thornton, Cate Blanchettová, Troy Garity, Stacey Travisová, Bobby Slayton
Rok:2001
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0219965/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak. Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch? Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tý...