Na Čistú dušu sa nepozerá ľahko. Ja som ju videl ešte pred udeľovaním Oscarov a návštevnosť v kine nehovorila nič o tom, že by mohol Crowe za svoju úlohu niečo vyhrať. Ale akademici majú slabosť pre postihnuté postavy a tak Crowe po vzore Geoffreya Rusha vyhral svoju sošku. Pozrime sa na to, či to bolo právom.
John Nash je génius. Síce mu nik neverí, ale on srdnato kreslí farbičkou na okenné tabuľky nepochopiteľné vzorce, aby to všetkým nakoniec ukázal. Vytvorí akúsi teóriu (pre nás laikov záhadnú), za ktorú sa mu konečne dostane uznania. Dokonca sa dokáže presadiť aj v živote a nájsť si ženu, hoci jeho introvertná povaha a neustále skloňovanie frázy „let’s fuck“, nenaznačuje, že by sa mohlo niečo z toho naozaj stať. Ale stalo sa a Nash si žije pokojným vedeckým životom, pokiaľ ho nekontaktuje tajný agent Parcher (Harris).
Ten ho najme na to, aby Amerike pomohol vypátrať utajených komunistov, ktorí chcú kdesi odpáliť atómovú bombu. Dohovárajú sa pomocou kódovaných správ v dennej tlači a ak máte dojem, že je to celé nejaká blbina, máte stopercentnú pravdu. Nash je blázon a súčasne schizofrenik a všetko si vymyslel vo svojom mozgu. Vidí ľudí, ktorí nikdy neexistovali a okolo tohto problému sa točí celý film.
Nash je totiž na štartovnej čiare do blázinca a je len na ňom, či si s tým nejako poradí. Pochopiteľne, keďže za to herec dostal Oscara, nejako si s tým poradí, aj keď riešenie nebude také priamočiare. Čaká ho pomerne komplikovaná cesta za pochopením svojej choroby.
Hlavnú úlohu - duševne chorého Nasha - dali zahrať Crowemu, ktorý nás donedávna presvedčoval skôr svojimi bicepsmi v akčnejších filmoch typu Gladiátor alebo Skúška života. Tu síce hrá človeka, ktorý nikdy manuálne nepracoval, bicepsy sa však zamaskovať nepodarilo a tak pôsobí jeho vedec s mohutnými pletencami svalov mierne humorne. Našťastie to nahradil stvárnením svojej choroby, takže sa to zniesť dá.
Jeho šialenstvo by však nebolo dokonalé, keby mu v ňom nesekundovali tri postavy z jeho mysle. Z nich najvydarenejšia je agent Parcher, ktorého Harris hrá s jemu vlastným prehľadom. Dobrá je aj druhá postava, roztopašný „divočák“ a jeho spolubývajúci Paul Bettany (výrazná postava z filmu Príbeh rytiera). A treťou v rade je malé dievčatko so smutnými očami, ktoré som doposiaľ v žiadnom inom filme nezaznamenal.
Film Čistá duša sa nesleduje práve ľahko. Herci síce odviedli svoju robotu, samotný film je však dosť depresívnym divadlom a vôbec by som sa nečudoval, keby ho mnohí z vás odvrhli. Veď si sami priznajte, koľkým z vás sa páčili filmy ako Žiara alebo Pravidlá muštárne. Ak odpoviete áno, potom sa trafíte aj v tomto filme. Pokiaľ vás však tieto filmy nezaujali, je málo pravdepodobné, že by vás zaujal tento príbeh o duševne chorom, aj keď geniálnom človeku.
Hrajú: Russel Crowe, Ed Harris, Jennifer Connellyová, Paul Bettany, Vivien Cardoneová, Adam Goldberg, Christopher Plummer
Rok: 2001
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0268978/
John Nash je génius. Síce mu nik neverí, ale on srdnato kreslí farbičkou na okenné tabuľky nepochopiteľné vzorce, aby to všetkým nakoniec ukázal. Vytvorí akúsi teóriu (pre nás laikov záhadnú), za ktorú sa mu konečne dostane uznania. Dokonca sa dokáže presadiť aj v živote a nájsť si ženu, hoci jeho introvertná povaha a neustále skloňovanie frázy „let’s fuck“, nenaznačuje, že by sa mohlo niečo z toho naozaj stať. Ale stalo sa a Nash si žije pokojným vedeckým životom, pokiaľ ho nekontaktuje tajný agent Parcher (Harris).
Ten ho najme na to, aby Amerike pomohol vypátrať utajených komunistov, ktorí chcú kdesi odpáliť atómovú bombu. Dohovárajú sa pomocou kódovaných správ v dennej tlači a ak máte dojem, že je to celé nejaká blbina, máte stopercentnú pravdu. Nash je blázon a súčasne schizofrenik a všetko si vymyslel vo svojom mozgu. Vidí ľudí, ktorí nikdy neexistovali a okolo tohto problému sa točí celý film.
Nash je totiž na štartovnej čiare do blázinca a je len na ňom, či si s tým nejako poradí. Pochopiteľne, keďže za to herec dostal Oscara, nejako si s tým poradí, aj keď riešenie nebude také priamočiare. Čaká ho pomerne komplikovaná cesta za pochopením svojej choroby.
Hlavnú úlohu - duševne chorého Nasha - dali zahrať Crowemu, ktorý nás donedávna presvedčoval skôr svojimi bicepsmi v akčnejších filmoch typu Gladiátor alebo Skúška života. Tu síce hrá človeka, ktorý nikdy manuálne nepracoval, bicepsy sa však zamaskovať nepodarilo a tak pôsobí jeho vedec s mohutnými pletencami svalov mierne humorne. Našťastie to nahradil stvárnením svojej choroby, takže sa to zniesť dá.
Jeho šialenstvo by však nebolo dokonalé, keby mu v ňom nesekundovali tri postavy z jeho mysle. Z nich najvydarenejšia je agent Parcher, ktorého Harris hrá s jemu vlastným prehľadom. Dobrá je aj druhá postava, roztopašný „divočák“ a jeho spolubývajúci Paul Bettany (výrazná postava z filmu Príbeh rytiera). A treťou v rade je malé dievčatko so smutnými očami, ktoré som doposiaľ v žiadnom inom filme nezaznamenal.
Film Čistá duša sa nesleduje práve ľahko. Herci síce odviedli svoju robotu, samotný film je však dosť depresívnym divadlom a vôbec by som sa nečudoval, keby ho mnohí z vás odvrhli. Veď si sami priznajte, koľkým z vás sa páčili filmy ako Žiara alebo Pravidlá muštárne. Ak odpoviete áno, potom sa trafíte aj v tomto filme. Pokiaľ vás však tieto filmy nezaujali, je málo pravdepodobné, že by vás zaujal tento príbeh o duševne chorom, aj keď geniálnom človeku.
Hrajú: Russel Crowe, Ed Harris, Jennifer Connellyová, Paul Bettany, Vivien Cardoneová, Adam Goldberg, Christopher Plummer
Rok: 2001
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0268978/
Komentáre
Zverejnenie komentára