Preskočiť na hlavný obsah

Kačacia polievka (Duck Soup)

Kačacia polievka je na dnešné časy už trošku prekonaný film, pracujúci s groteskovou komikou, ktorej je podriadený celý film. To znamená, že dej slúži len na to, aby sa skupina komikov mohla vyblázniť dosýta.

V deji ide zhruba o to, že v hypotetickej krajine Freedonia, rozvrátenej šafárením predchádzajúceho vládcu, nastupuje nový vládca - Rufus T. Firefly. Presadila ho do tejto pozície pani Teasdaleová, ktorá je do neho zamilovaná a ktorá usúdila, že je to ten pravý vodca pre krajinu. Bohužiaľ nie je, ale lepšieho tam asi naozaj niet. Nový vládca má presný opak vlastností, ktoré vládca potrebuje. Je arogantný, ironický a šialený. Ale to sú okolo neho všetci, takže tam celkom dobre zapadá.

Susednej krajine sa ale nový vodca nepozdáva. Robia všetko pre to, aby ho zosadili. Krajinou blúdia špióni, ktorí sa rafinovane prezliekajú za obchodníkov s pukancami, aby sa mohli votrieť do priazne. Dvojica zapredaných agentov hrá striedavo na všetky strany a nestále bojuje so svojim úhlavným nepriateľom - predavačom citrónovej limonády. K tomu všetkému sa schyľuje k vojne a niet toho, kto by jej zabránil.

Je naozaj ťažké popísať poriadne dej Kačacej polievky, pretože je to zamerané najmä na gagové situácie a celkový dej nie je podstatný. Bratia Marxovci v nej kladú absurdno pred realitu a drsný humor pred logiku. Takže pomerne veľa súčasných divákov asi nedokážu osloviť. Ich dielo je považované za nadčasové, ale priznajme si otvorene, už je to na dnešné časy dosť vyprchané. Rozhodne sa tu nekoná opakovanie geniality Chaplinovho filmu Diktátor, alebo niektorých iných starých filmov. V dnešných časoch sa už môžeme len pousmiať nad tým, čo pred niekoľkými desaťročiami pravdepodobne divákov hádzalo na zem.

Hrajú: Groucho Marx, Harpo Marx, Chico Marx, Zeppo Marx, Margaret Dumontová
Rok: 1933
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0023969/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak. Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch? Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tý...