Občas sa do kín dostane film, ktorý je mierne povedané čudný. Ak sa vyberiete na film Pianistka, zistíte, že mnohí ľudia neznesú zábery na dosť otvorené pornografické scény a s veľkou pravdepodobnosťou odídu pri tom, čo bude nasledovať. To ale neznamená, že by bola Pianistka zlá.
Je iba netypická, pretože bežne v kine nevidíte, aby na jednej strane normálna, aj keď trošku škrobená žena - učiteľka hry na klavír, postávala pred kabínkami pornokina, masturbovala muža v groteskne desivej scéne na záchodoch, alebo močila pri aute, kde práve súloží párik milencov. Toto je pár príkladov deviácií, ktorých je v tomto filme požehnane (ako by povedal pán farár, keby sa náhodou na film vybral).
Erika Kohutová učí hrať netalentovaných žiakov na klavíri. Dennodenne jej pília uší vlastnými interpretáciami klasikov, ktorých kosti rozfúkané na prach a rozvláčené myšami, sa musia po ixtý raz prehadzovať v zotletom hrobe. Občas síce pomôže roztlčené sklo v kabáte, ale toto nemôžete robiť často. Preto ostáva len trpezlivé počúvanie pazvukov, miestami sprevádzané homosexuálne a androgénne pôsobiacimi spevákmi a dúfanie, že sa stane zázrak. Zázrak v podobe muža, ktorý by spĺňal všetky jej predstavy. Keď sa v jej živote objaví, nie je schopná prejaviť k nemu svoje city. Dokáže mu len rozopnúť gate a potrápiť jeho prirodzenie a dokonale pošliapať jeho city, či ho žiadať, aby ju zviazal a mučil. Normálneho vzťahu nie je schopná a on aj keď je ňou posadnutý, tuší, že to bude mať rýchly koniec. A aby to nebolo také jednoduché, má vo svojom byte aj starú, hádavú matku, ktorá jej šklbe šaty na kusy a kradne sa po špičkách ku kľúčovej dierke.
Film Pianistka pekne otestuje hranice vašej tolerantnosti a je veľmi pravdepodobné, že mnohým sa to páčiť nebude. Hlavná hrdinka je očividne duševne nevyrovnaná, alebo možno chorá a aj keď to dokáže v civilnom živote utajiť, jej súkromný život sa obracia na hŕbu trosiek a pochybných vzťahov, ktorých intenzita a zvrátenosť sa čoraz viac stupňuje. A ako to v takých prípadoch býva, hrdinku to vôbec neuspokojuje, ale nemôže si pomôcť a musí pokračovať vo svojej sebazničujúcej ceste.
Ale čo by ste to boli za fanúšikov filmu, keby ste sa nechali odradiť. Ak si trúfate, Pianistku si pozrite. Možno budete mať aj zopár nepríjemných pocitov a pri návrate z kina pri každej pneumatike rovnaký pocit nutkania, ako každý psík, ale niečo si z filmu predsa len odnesiete. Moje hodnotenie filmu, ktoré by som nazval priemerným, berte preto len orientačne. A ak by ste sa z filmu zhnusene pobrali domov, potom nevravte, že som vás nevaroval. Pianistka je pre tvrdšie nátury.
Hrajú: Isabelle Huppertová, Bernolt Magimel, Annie Girardotová
Rok: 2001
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0254686/
Je iba netypická, pretože bežne v kine nevidíte, aby na jednej strane normálna, aj keď trošku škrobená žena - učiteľka hry na klavír, postávala pred kabínkami pornokina, masturbovala muža v groteskne desivej scéne na záchodoch, alebo močila pri aute, kde práve súloží párik milencov. Toto je pár príkladov deviácií, ktorých je v tomto filme požehnane (ako by povedal pán farár, keby sa náhodou na film vybral).
Erika Kohutová učí hrať netalentovaných žiakov na klavíri. Dennodenne jej pília uší vlastnými interpretáciami klasikov, ktorých kosti rozfúkané na prach a rozvláčené myšami, sa musia po ixtý raz prehadzovať v zotletom hrobe. Občas síce pomôže roztlčené sklo v kabáte, ale toto nemôžete robiť často. Preto ostáva len trpezlivé počúvanie pazvukov, miestami sprevádzané homosexuálne a androgénne pôsobiacimi spevákmi a dúfanie, že sa stane zázrak. Zázrak v podobe muža, ktorý by spĺňal všetky jej predstavy. Keď sa v jej živote objaví, nie je schopná prejaviť k nemu svoje city. Dokáže mu len rozopnúť gate a potrápiť jeho prirodzenie a dokonale pošliapať jeho city, či ho žiadať, aby ju zviazal a mučil. Normálneho vzťahu nie je schopná a on aj keď je ňou posadnutý, tuší, že to bude mať rýchly koniec. A aby to nebolo také jednoduché, má vo svojom byte aj starú, hádavú matku, ktorá jej šklbe šaty na kusy a kradne sa po špičkách ku kľúčovej dierke.
Film Pianistka pekne otestuje hranice vašej tolerantnosti a je veľmi pravdepodobné, že mnohým sa to páčiť nebude. Hlavná hrdinka je očividne duševne nevyrovnaná, alebo možno chorá a aj keď to dokáže v civilnom živote utajiť, jej súkromný život sa obracia na hŕbu trosiek a pochybných vzťahov, ktorých intenzita a zvrátenosť sa čoraz viac stupňuje. A ako to v takých prípadoch býva, hrdinku to vôbec neuspokojuje, ale nemôže si pomôcť a musí pokračovať vo svojej sebazničujúcej ceste.
Ale čo by ste to boli za fanúšikov filmu, keby ste sa nechali odradiť. Ak si trúfate, Pianistku si pozrite. Možno budete mať aj zopár nepríjemných pocitov a pri návrate z kina pri každej pneumatike rovnaký pocit nutkania, ako každý psík, ale niečo si z filmu predsa len odnesiete. Moje hodnotenie filmu, ktoré by som nazval priemerným, berte preto len orientačne. A ak by ste sa z filmu zhnusene pobrali domov, potom nevravte, že som vás nevaroval. Pianistka je pre tvrdšie nátury.
Hrajú: Isabelle Huppertová, Bernolt Magimel, Annie Girardotová
Rok: 2001
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0254686/
Komentáre
Zverejnenie komentára