Preskočiť na hlavný obsah

Červená planéta (Red Planet)

Film Červená planéta vznikol v tom istom roku, ako Misia na Mars. Jeho producenti sa tvárili, že ten film strčili do šuplíka preto, aby v jednom roku neboli dva filmy o Marse. Po pozretí filmu ale vôbec nechápem, prečo ho tam radšej nenechali naveky.

Doterajšie filmy o Marse majú jednu spoločnú vlastnosť. Ich scenárista očividne nevedel, čo s tým a tak je výsledkom vždy za vlasy pritiahnutý príbeh, ktorý je namotaný okolo veľmi nepravdepodobných náhod. V červenej planéte sa síce nedočkáte rotujúcich lentiliek v nulovej gravitácii, nemusíte sa ale báť, že by scenárista požil priveľmi kvalitný kokaín.

Film vychádza z nasledujúcej situácie. Na Zem sme toľko hádzali odpadky, až si s tým nevedela poradiť. Preto ľudia namiesto toho, aby očistili Zem, radšej pozbierali všetky peniaze a postavili kozmickú loď, ktorá to pôjde obzrieť na Marse. Už predtým tam odleteli menšie lodičky, ktoré roztopili atómovými bombami polárny ľad a vysypali na povrch planéty riasy, ktoré to tam majú predžuvať pre ľudí. Vyzerá to optimisticky až do chvíle, ako začne hladina kyslíka klesať a posádka lode má prísť na to, čo sa tam stalo.

Lenže po prílete k planéte ich zmietne slnečná búrka, posádka sa rýchlo vylodí a ocitne sa na púšti, kde nemajú čo jesť a piť. Ich jedinou záchranou je akási základňa (pochopiteľne záhadne zničená), vojenský robot, ruská sonda a Carrie-Anne Mossová, ktorá tomu celému šéfuje z polozničenej rakety.
No, šéfovať je možno silné slovo, pretože polovičku filmu nie je v spojení s posádkou a tak sa šéfovanie obmedzuje na úvod filmu, kde vám bleskovo povie to isté čo ja a záver filmu, kde súčasne opravuje kozmickú loď a naviguje tých, čo sú na planéte.

Film sa vás pokúša dostať do deja akoby štandartným kozmickým životom, kde prvých desať minút postavy rozlične chodia po lodi, bavia sa a niektorým je dopriaty pohľad aj na Mossovej popredie (divákom len pozadie). Kým ale stihnete zistiť, kto je kto, herci si natiahnú skafandre a hodinu v nich pochodujú. Máte v tom chaos, pod prilbou ich od seba nerozoznáte a keď si ich dajú dole, je ich o polovicu menej a vy ani neviete, ktorí to vlastne pomreli. Potom už väčšinou vidieť hercom do tváre, bohužiaľ dej začína byť desivo nudný a vzhľadom na absenciu nejakých prekvapení dobre viete, že jediné milé prekvapenie môže priniesť len ten bojový robot, ktorý vzhľadom na svoj pôvod môže s hercami robiť len to jediné.

Už som spomínal nekvalitný kokaín a tu sa to prejavuje v ľahko odhadnuteľnom deji, hluchých dialógoch, z coin-opu prevzatého operačného systému ruského počítača (veľmi podobné ako vo filme Vesmírni kovboji). Aby sme to nemuseli hádzať len na nich, herci akoby nechápali, o čom to celé je a tak vlastne jediné, čo je na filme zaujímavé je Mossová (k tej holej scéne si prihoďte ešte jednu, kde v bielom tričku s výrazným nipplingom opravuje raketu).

Potom je jasné, že efekty už vlastne nemajú čo zachraňovať a pokiaľ sa uspokojíte s dobrým obrazom ohňa v nulovej gravitácii, potom máte aspoň pocit, že k tým desiatim korunám za Mossovú môžete pridať ešte päť. Červená planéta veľmi úspešne zápasí s Misiou na Mars o posledné miesto. Je až neuveriteľné, že je možné vyhodiť toľko peňazí za niečo, čo je také zúfalé. Takže ak chcete po dnešnom dni poznať triumvirát najhorších sci-fi filmov, potom sú to Červená planéta, Misia na Mars a Žoldnier. Poradie možno nie je presné, ale rozdiely medzi nominovanými sú len o prsia (Mossovej).

Hrajú: Val Kilmer, Carrie-Anne Mossová, Benjamin Bratt, Tom Sizemore, Terence Stamp
Rok:2000
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0199753/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak. Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch? Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tý...