Japonské filmy v našich končinách sú naozaj zriedkavosťou. Vďaka extrémnemu filtru ale to čo do kín príde, naozaj za niečo stojí. Ohňostroj je príbehom policajta, ktorého prepustia z práce, zadĺži sa u japonskej mafie a zúfalo sa stará o svoju smrteľne chorú ženu.
Už na počutie desivé? Neľakajte sa ale ťažkej témy. Ohňostroj (pravdepodobne podľa jednej veselej scény s raketou) má totiž takú úžasnú atmosféru, že vás môže dohnať k slzám. Zmätený začiatok tomu nenasvedčuje, s pribúdajúcimi minútami ale vychádza na povrch silný príbeh. Zmätenosť začiatku je spôsobená tým, že je v ňom zostrihnutý aj akýsi prierez minulosťou (čo sa spočiatku javí ako prítomnosť), ktorá ukazuje niekoľko násilných scén. Tie vám v prvých minútach kamera ukáže bez akéhokoľvek komentára a je na vás, aby ste si potom odvodili, čo sa vlastne stalo.
Myslím že ničomu neublížim ak poviem, že hrdina filmu bol dobrým policajtom, zúfalstvo zo ženinej choroby a zlyhanie v dôležitých momentoch ale spôsobili, že ho vyhodili z práce. Bez práce nemáte dostatok peňazí a v Japonsku máte namiesto Žida mafiu. Tá peniaze požičia, súčasne ale striktne čaká, že jej ich vrátite. Hrdina si požičia, nemieni ale nič vracať. Tu je potom rozpor, pretože súčasne je aj dosť energický na to, aby nejakých náhodných upozorňovačov na jeho dlh vedel spacifikovať. To je vo filme zdrojom mimoriadne drsných a naturalistických scén, v ktorých vidíte policajta s prestrelenou panvou, ako sa plazí po ceste, gangstera s prekopnutým krkom, či ľudskú kopu, ktorú ten spodný prestreľuje guľkami zo svojej zbrane.
Ako protiklad tejto krutosti sa ale objavujú dva dôležité motívy. Prvým je postava ochrnutého policajta (priateľa hrdinu), ktorý hľadá nové rozptýlenie a nachádza ho v maľovaní (to ale neznamená, že je pri maľovaní šťastný) a druhou je samotný hrdina a jeho vzťah k manželke. Na umocnenie tohto pocitu jeho manželka počas celého filmu nepovie ani slova, myslím že to ale nemalo znamenať, že je nemá. Skôr tým asi režisér naznačil, že z jej strany a zoči voči smrti sa absolútne poddala svojmu manželovi, od ktorého očakáva nejaké riešenie. Nutne to nemusí znamenať vyliečenie (pretože lekár v úvode hovorí veľmi jasne), riešením môže byť hocičo.
Samotná choroba nie je stvárňovaná tak, že by jeho žena trpela. Nespomínam si, že by čo i len na sekundu prejavila svoju bolesť. Iba tie jej dôverčivé oči, ktoré hľadia s nádejou no neľútostnej budúcnosti. V tej sa stretávajú všetci. Hrdina so ženou, Jakuza, jeho postrelený priateľ a nakoniec aj policajti, ktorí napriek súcitu s bývalým kolegom nemôžu prehliadať fakt, že sa dal na cestu zločinu.
Záver filmu už potom máte čo robiť, aby vás to nedohnalo k slzám. Dvojica totiž putuje k japonskej najposvätnejšej hore a keď k nej nakoniec dorazia, ich duše sú už dokonale uzrozumené s tým, čo ich čaká. Záverečná scéna na opustenej pláži, je už len vykúpením, ktoré je stvárnené s minimalistickými prostriedkami (nič nevidíte, ale všetko chápete, akoby ste tam stáli) a ktoré vás postaví pred zrkadlo. Precítili ste to až do poslednej kostičky vo vašom tele? Nie? Potom ste to odspali. Ohňostroj ale nie je filmom o spaní. Ohňostroj je nádherným príbehom o ľudskom šťastí, pri ktorom je normálne, ak vám vyhŕknu slzy.
Hrajú: Takeshi Kitano, Kayoko Kishimoto, Ren Osugi
Rok: 1997
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0119250/
Už na počutie desivé? Neľakajte sa ale ťažkej témy. Ohňostroj (pravdepodobne podľa jednej veselej scény s raketou) má totiž takú úžasnú atmosféru, že vás môže dohnať k slzám. Zmätený začiatok tomu nenasvedčuje, s pribúdajúcimi minútami ale vychádza na povrch silný príbeh. Zmätenosť začiatku je spôsobená tým, že je v ňom zostrihnutý aj akýsi prierez minulosťou (čo sa spočiatku javí ako prítomnosť), ktorá ukazuje niekoľko násilných scén. Tie vám v prvých minútach kamera ukáže bez akéhokoľvek komentára a je na vás, aby ste si potom odvodili, čo sa vlastne stalo.
Myslím že ničomu neublížim ak poviem, že hrdina filmu bol dobrým policajtom, zúfalstvo zo ženinej choroby a zlyhanie v dôležitých momentoch ale spôsobili, že ho vyhodili z práce. Bez práce nemáte dostatok peňazí a v Japonsku máte namiesto Žida mafiu. Tá peniaze požičia, súčasne ale striktne čaká, že jej ich vrátite. Hrdina si požičia, nemieni ale nič vracať. Tu je potom rozpor, pretože súčasne je aj dosť energický na to, aby nejakých náhodných upozorňovačov na jeho dlh vedel spacifikovať. To je vo filme zdrojom mimoriadne drsných a naturalistických scén, v ktorých vidíte policajta s prestrelenou panvou, ako sa plazí po ceste, gangstera s prekopnutým krkom, či ľudskú kopu, ktorú ten spodný prestreľuje guľkami zo svojej zbrane.
Ako protiklad tejto krutosti sa ale objavujú dva dôležité motívy. Prvým je postava ochrnutého policajta (priateľa hrdinu), ktorý hľadá nové rozptýlenie a nachádza ho v maľovaní (to ale neznamená, že je pri maľovaní šťastný) a druhou je samotný hrdina a jeho vzťah k manželke. Na umocnenie tohto pocitu jeho manželka počas celého filmu nepovie ani slova, myslím že to ale nemalo znamenať, že je nemá. Skôr tým asi režisér naznačil, že z jej strany a zoči voči smrti sa absolútne poddala svojmu manželovi, od ktorého očakáva nejaké riešenie. Nutne to nemusí znamenať vyliečenie (pretože lekár v úvode hovorí veľmi jasne), riešením môže byť hocičo.
Samotná choroba nie je stvárňovaná tak, že by jeho žena trpela. Nespomínam si, že by čo i len na sekundu prejavila svoju bolesť. Iba tie jej dôverčivé oči, ktoré hľadia s nádejou no neľútostnej budúcnosti. V tej sa stretávajú všetci. Hrdina so ženou, Jakuza, jeho postrelený priateľ a nakoniec aj policajti, ktorí napriek súcitu s bývalým kolegom nemôžu prehliadať fakt, že sa dal na cestu zločinu.
Záver filmu už potom máte čo robiť, aby vás to nedohnalo k slzám. Dvojica totiž putuje k japonskej najposvätnejšej hore a keď k nej nakoniec dorazia, ich duše sú už dokonale uzrozumené s tým, čo ich čaká. Záverečná scéna na opustenej pláži, je už len vykúpením, ktoré je stvárnené s minimalistickými prostriedkami (nič nevidíte, ale všetko chápete, akoby ste tam stáli) a ktoré vás postaví pred zrkadlo. Precítili ste to až do poslednej kostičky vo vašom tele? Nie? Potom ste to odspali. Ohňostroj ale nie je filmom o spaní. Ohňostroj je nádherným príbehom o ľudskom šťastí, pri ktorom je normálne, ak vám vyhŕknu slzy.
Hrajú: Takeshi Kitano, Kayoko Kishimoto, Ren Osugi
Rok: 1997
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0119250/
Komentáre
Zverejnenie komentára