Preskočiť na hlavný obsah

Ghost Dog: Cesta samuraja (Ghost Dog - The Way of the Samurai)

Cesta samuraja nie je filmom pre masy. Jeho hrdinom je čierny vyznávač japonskej kultúry, ktorý presne v duchu starobylých tradícií slúži svojmu pánovi. Pánovi, ktorý až odpudivo kontrastuje s jeho čistým svetom starobylých ideálov.

Americké veľkomestá sú preplnené bruchatými gaunermi, ktorí si hovoria Vinčenzo, Lorenzo alebo Víto. Je ich tak veľa, že sa im zákonite nedostáva životného priestoru a vtedy prichádza na scénu takzvaný prirodzený výber. On zabezpečuje, že tí menej schopní, alebo tí, ktorým príliš trčal penis z gatí, dostanú guľku do tyla a na ich uprázdnené miesta zasadnú tí, ktorí v správnej chvíli neboli na miestach, kde bzučali olovené včeličky.

Aby sme len tak abstraktne nerečnili, povedzme si, že v tomto prípade zabezpečuje úlohu prirodzeného výberu náš hrdina - samuraj, ktorý je vždy pripravený vpáliť do niekoho guľku. To všetko ale až potom, ako dostane príkaz od svojho pána. Vo zvyšnom čase sa stará o svojich holubov a svalnaté telo. Nuž a pretože k samurajovi patrí aj vytrénovaná myseľ, zvyšok voľného času patrí meditáciám a zenovej literatúre.

Čo je z hľadiska umeleckého pekná vec, dynamike filmu to ale veľmi nepridáva. Takže vy ako diváci stojíte pred rozhodnutím. Alebo sa pokúsite do seba nasať zenovú atmosféru, alebo sa budete jednoducho nudiť medzi jednotlivými prestrelkami. Predpokladajme, že ste v tej prvej skupinke, pretože tá druhá by pri Jarmuschovom filme len strácala čas. Aký je čierny samuraj vo veľkomeste?
Presne v duchu Jarmuschovych filmov je aj tento posadnutý nejakou postavou. Prakticky všetok dej sa točí okolo čierneho hrdinu, ktorý spočiatku pôsobí veľmi podivne, akonáhle ale trošku spoznáte jeho život a najmä minulosť, začnú sa pred vami otvárať dvere do komnát, aké ste možno ani nepoznali. Ghost Dog začne pre vás odrazu byť človekom z mäsa a kostí, ktorý žije svoj opustený život vo veľkomeste.

Na ceste poznania vás pravidelne postrkujú citáty zo samurajského kódexu (je dobré ich neignorovať), malé dievčatko so záujmom pre literatúru, podivný predavač zmrzliny a občas sa objavujúci čierny pes, ktorý s vyplazeným jazykom hľadí na hlavného hrdinu. Z diváckeho hľadiska nie je potrebné, aby ste dokonale pochopili všetky tieto motívy, podstatné je len to, aby ste nakukli za záves myslenia tohto hrdinu.

Potom vás ešte môže fascinovať aj obrátená strana mince, ktorou sú pupkatí mafiáni. Je to vlastne ich chyba, že Ghost Dog jedného zabil (na objednávku) a že teraz hlava klanu zmenila názor a chce aj jeho hlavu. Gangsteri sú vo filme vykreslení ako zbierka podliakov, ktorí už nemajú roky na to aby vyskakovali, súčasne im ale nechýba neposlušný prst na spúšti. Pri honbe za Ghost Dogom ich absolútne netrápia otázky morálky a či pri tom zahynie aj zopár nevinných. Preto je až paradoxné, že hrdina slúži práve jednému z nich (film vysvetľuje, prečo je to tak).

A takto sledujete pomyselný boj dobra a zla (pretože ani hrdina nie je práve stelesnením kladného hrdinu), kde pojem česť hrá nejakú rolu len na jednej strane. Vo filme pomerne silno cítiť aj prítomnosť smrti a kto z citátov kódexu pobadá, že sa samuraj pripravuje na smrť, nebude ďaleko od pravdy.

Ghost Dog je náročným, ktorý rozhodne každý nedokáže oceniť, pretože k divákovi nehovorí priamou rečou. Jarmuschova reč je skôr zmesou náznakov a nie vždy jasných obrazov, v ktorých musíte hľadať svoju pravdu. Je ale pravdepodobné, že po čase sa vám obraz celého filmu v hlave rozleží a že z neho nakoniec budete mať dobrý pocit.

Hrajú: Forest Whitaker, John Tormey, Henry Silva, Isaach De Bankolé, Cliff Gorman, Victor Argo, Tricia Vesseyová, Camille Winbushová
Rok: 1999
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0165798/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak. Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch? Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tý...