Preskočiť na hlavný obsah

Vertical Limit

"Nad nami sú amatéri." "Kde?" "Tam hore. A už sa aj odtrhli." "Padajú na nás." "Shit, odtrhli aj nás. Čo budeme robiť?" "Tri skoby nás udržia." "Shit, dve sa už odtrhli." "Syn môj, máš pri sebe nožík?" "Čo?" "Máš pri sebe nožík?" "Mám." "Tak ma odrež." "Otec nie!" "Len rež. Každý horolezec musí vedieť, kedy sa má odrezať." "Nie!" - Šmik - Uáaaaaa - Plop a člap - "Shit, už viac nepoleziem na skaly."

Ak leziete na kopec, musíte rátať s tým, že z neho jedného dňa nezleziete po vlastných. Hory sú drsné a aj keď veľa dávajú, občas vám s diabolským zachechtaním vezmú život. Rodinka horolezcov prišla o otca a ako to v takých chvíľach chodí, pozostalí sa obvykle zo žiaľu vrhnú ku fľaškám. Respektíve, stáva sa to často, ale v tomto prípade nie. Syn len prestane liezť a jeho dcéra začne liezť ešte viac.

Keďže si ale obaja pekne lezú na nervy, odídu obaja na druhý koniec Himalájí. Tam za nimi prichádza po pár rokoch aj kamera a diváci vidia, že sa časy zmenili. Himaláje pripomínajú Zemplínsku šíravu (toľko je tam stanov a pripitých ľudí), pripomínajú aj práce na prvej atómovej bombe (toľko je tam ľudí s počítačmi a vrtuľníkmi) a pretože je to film o horolezcoch, nájde sa tam aj pár tých, ktorí polezú hore.

Lezie sa na K 2 a nelezie sa tam kvôli športovému výkonu ale preto, aby mohol milionár z vrcholu zamávať svojmu lietadlu. Lenže cestou ich strhne lavína a oni ostanú uväznení v malej ľadovej jaskyni. Zachrániť ich môže len jediný človek, ktorý tam nechce nechať svoju sestru. Má na to ale len zopár desiatok hodín, pretože potom sestra prestane od nedostatku vzduchu chrchlať do snehu krv a bude po nej spolu s dvojicou prežitých.

Režisér to celé poňal ako Cliffhangera s omnoho väčšími náhodami a ku všetkému odhodlanými hrdinami, ktorých nemôže zastaviť ani lavína, priepasť alebo nitroglycerín. Dokonca možno povedať, že tam z obľúbeného filmárskeho korenia nedal len holé ženy a výbuch cisterny s benzínom, čo ale bude skôr preto, že na to nemal peniaze a nie preto, žeby nechcel. Takže takto môžete sledovať neuveriteľné veci, ako sú nitroglycerín, ktorý vybuchne už pri mrzkom pohľade, chlapíka, ktorý ako Batman preskakuje z kopca na kopec, veľké množstvo lavín, podlého milionára a takzvanú tajomnú postavu horolezca, ktorý lezie ako malý drak a ktorý má s milionárom nevybavené účty. A netreba zabúdať na tých, ktorí sa vedia v správnej chvíli odšmiknúť z lana.

Toto vás pri sledovaní nutne vedie k nasledujúcej úvahe. Máte sa len tešiť z nádherného pohľadu na hory a toho, že každú chvíľu niekto z horolezcov umrie? Dejovo je totiž Vertical Limit úbohý a to že do neho prihodili všetky možné napínavé scény, mu veľmi nepomohlo. Skôr naopak a tak ako sa psíček s mačičkou poučili, že koláč sa pečie z obmedzeného množstva pochúťok, mohli sa poučiť aj tvorcovia tohto filmu. Všetok ten hrdinský pátos, záchrana v poslednej sekunde a podľa šablóny vystrihnuté postavy vás totiž len ťažko presvedčia o tom, že by bol film cenným prínosom do horskej problematiky.

A na záver ešte informácie z encyklopédie chémie o vlastnostiach nitroglycerínu. Vybuchuje pri náraze (môžeme im uznať scénu nad priepasťou) alebo pri veľkom prehriatí (takže ten čo po snehu pretiekol na slnkom osvetlené miesto je veľmi sporný). Naozaj má žltastú farbu, teplota topenia je ale okolo 10 °C, takže pod vrcholcom K 2 by bol s veľkou pravdepodobnosťou stuhnutý. Samotný nitroglycerín sa nedá za rozumných podmienok prepravovať a na miesto činu sa prepravuje len ako dynamit, čo je nitroglycerín zmiešaný s nejakou hlinkou.

Hrajú: Chris O'Donnell, Bil Paxton, Ribin Tunneyová, Scott Glenn, Izabella Scorupcoová
Rok: 2000
IMDb: https://www.imdb.com/title/tt0190865/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dračie srdce (DragonHeart)

O tom to filme vedia všetci, že ho točili na Slovensku. Toto prostredie ale nemalo na film až taký vplyv, ako by ste možno čakali. Je príbehom draka, ktorý obetuje polovicu svojho srdca na záchranu života človeka. Musím sa hneď zastaviť pri postave samotného hlavného hrdinu - draka. Možno sa vám nebude zdať pravým drakom. Budete mať možno pocit, že na ňom niečo nesedí. Nesmiete zabúdať na to, že draka vytvorili americkí filmári, ktorí svoje predstavy čerpajú prevažne z AD&D. To čo považujeme za draka my, oni považujú za hydru. Ak by ste si otvorili AD&D Monstrous Manual na stránke o drakoch, uvideli by ste, ako sa podobá obrázok s filmovým drakom. Táto kniha pozná tri rôzne bytosti, ktoré aspoň približne spĺňajú predstavu, čo je drak. Je to samotný drak, hydra a wyvern. Samotní draci sa delia na tri skupiny, z ktorých pre nás je podstatná skupina kovových drakov. Vo filme je použitý zlatý drak, pretože ten je najlepší zo všetkých. Má obrovskú inteligenciu, priateľskú povahu...

The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku. Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom. Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudá...

Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa (The Lord of the Rings: The Fellowship of the Ring)

Keď som si v dlhom rade kúpil od priekupníka lístok v nádeji, že nebudem sedieť v prvom rade, ale v šiestom, trošku som tŕpol (a so mnou dve náhodné spolustojace), či som urobil dobre. Nervózna atmosféra hučiaceho davu neveštila nič dobré. Vyšli sme preto von, kde moje spoločníčky vybafli nikotínové tyčinky a ja som rozhryzol tradičný dvojkalorický tik-tak. Nervózne sme sa na seba usmievali, vtipkovali o možnosti, že naše miesta predali iným, ale bola to len zásterka. Cítil som, ako mi po chrbte steká studený pot a ľudí stále pribúdalo. Aby sme sa vôbec dostali do kina, vbehli sme aspoň do foyeru, kde sme sa tiesnili spolu s ostatnými. Vzduch tam bol vydýchanejší než v Mire pri onej pamätnej nehode a v očiach davu som pobadal podivné svetielka. Uvádzačky zachovávali mlčanie. Odvážne hájili presklenné dvere, ktorými lomcoval zdivočený dav. Pustia nás konečne dovnútra, alebo sa preberie spráchnivený sudca Lynch? Dvadsať minút po oficiálnom začiatku premietania vypustili z kina tý...